Detaily o veľkonočných tradíciách na Orave popísalo na svojom webe Oravské múzeum. „Po vykonaní príslušných obradov nasledovali úkony, ktoré mali zaistiť existenciu ľudí v nastávajúcom období. Tie sa spájali so zabezpečením dobrej úrody, zdravia ľudí i domácich zvierat, ale aj očistou chotára a dediny od zlých, nečistých síl. Plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života symbolizovali vajíčka, a oheň s vodou predstavovali magicko-očistné prostriedky. Ľudia verili v ozdravujúci a liečivý účinok jarných vôd," popisuje múzeum.

Zdroj: TASR/Maroš Černý

Veľkonočný pondelok na Orave sa úzko spája s veľkonočnou oblievačkou

Veľkonočný pondelok je na Orave charakteristický tradičnou kupačkou. Tradície sa prechovávajú hlavne v goralských lokalitách v oblasti Beskýd, susediacich s Kysuckým regiónom, ale aj v niektorých ďalších hornooravských lokalitách. „Mládenci popri kúpaní dievčatá aj šibali korbáčmi, zhotovenými za vŕbových prútov. Veľkonočná šibačka s vŕbovými prútmi súvisela s vierou v plodonosnú a životodarnú silu vegetácie. Takýmto spôsobom sa mládenci každoročne snažili dievčatám zabezpečiť zdravie, krásu i šikovnosť," vysvetľuje múzeum.

„Aby do raňajšej omše, bohoslužieb, stihli okúpať všetky dievčatá v dedine, začínali hneď po polnoci, rovno z muziky. Najčastejšie chodili spievajúc v sprievode harmoniky. Oblievali vedrami, putňami, ale aj inými nádobami, ktoré im prišli pod ruku. Dievky sa zvykli pred kúpačmi poschovávať a mládenci ich museli, niekedy, aj dlhšie hľadať. Keď ich našli, o to viac vody sa im dostalo. Ak domáci zatvorili dvere, tak ich mládenci vyvalili. V mnohých prípadoch vyšikovali dievku von z domu a riadne ju pooblievali vodou priamo zo studne, prípadne ju hodili rovno do potoka. Kde bolo zaužívanie šibanie, naviac dievky vyšibali korbáčom, zhotovených z jarných vŕbových prútov," doplnilo oravské múzeum.

Zdroj: TASR/Maroš Černý

Nebolo to vždy len o studenej vode

V medzivojnovom období sa neskôr začali postupne používať voňavé vody vyrobené podomácky z macerovaných kvetov a brezovej miazgy. „V povojnovom období už kupovali parfém. V Beskydskej oblasti mládenci pri oblievaní ešte v medzivojnovom období používali drevenú, podomácky zhotovenú pištoľ – šikuofku," pokračuje múzeum.

Na Veľkonočný pondelok chodievali kúpať svoje rovesníčky aj menší chlapci, ktorí dostali ako odmenu vajíčko a koláč. „Výzdoba veľkonočných vajíčok ešte v medzivojnovom období bola veľmi jednoduchá a dievčatá ich podľa múzea farbili v rastlinných odvaroch, najčastejšie z cibuľových šupiek. V bohatších rodinách k vajíčku pridali aj drobné peniaze. Hoci sa koncom prvej polovice 20. storočia zaužívali rôzne iné spôsoby podomáckeho zdobenie veľkonočných vajec, rastlinné odvary sa používajú aj v súčasnosti," uzatvára múzeum.

„V Beskydskej oblasti v goralských lokalitách chodili v tento deň doobeda menší chlapci po domácnostiach vinšovať – po šmigurce. Pochádzali väčšinou z chudobných rodín a navštevovali nielen rodiny príbuzných, ale aj iné domácnosti, aby sa im viac dostalo. Odmenou bol kúsok chleba alebo pečený zemiak, od krstnej mamy koláč v podobe vtáčika ojedinele drobný peniaz," píše na webe oravské múzeum s tým, že na Veľkonočný pondelok sa v domácnostiach jedli zvyšky z Veľkonočnej nedele, ale aj vajcia. „Súčasťou veľkonočných jedál vo Veľkonočný pondelok bol údený bachor – prasací žalúdok, plnený zmesou do klobás. Niekde z neho ponúkli aj kúpačom. V chudobných rodinách varili len ovsenú kulašu s kyslou kapustou – kapustnicou," uzatvára Oravské múzeum.