Na vlastnej koži zažili pár týždňov dozadu kontrolu v Malej Fatre skialpinisti pod Chlebom. „Áno, veľká sranda, ale kopu ľuďom pokazili deň. Berú to pekne systematicky odspodu, takže po Zajacovej už len pekne po zelenej. Žiadne skratky lesom, kde sa chodí na huby, kde sa veselo ťaží,“ uviedol skialpinista na Facebooku.

Skialpinizmus, ani freeride totiž návštevný poriadok Národného parku Malá Fatra zahrnuté vôbec nemá. „Zadefinované sú len miesta vyhradené na zjazdové lyžovanie a snowboarding, ktoré sú najmä v okolí vlekov a lanoviek. Na lyžiach je však možné pohybovať sa po turistických chodníkoch,“ uvádza Správa NP Malá Fatra. Jedným z dôvodov takéhoto nastavenia návštevného poriadku bola malá rozloha pohoria vo vzťahu k výskytu chránených druhov živočíchov.

Kontroly sú preto podľa Správy NP na mieste. Vyznávači športu si ale myslia, že ide doslova o hon na nich. „Keď už teda, tak nech to robia na vstupe, kde budú robiť osvetu a upozorňovať, a nie tak, ako to robia, že si tiež vyšľapú a čakajú v kríkoch,“ hovorí skialpinista Samo. „Ešte majú tú drzosť prešľapať kúsok od zákruty do Snilovskej doliny a tam čakať na nasledovateľov. Proste, jedine po značke sa môže, NP, 3.stupeň ochrany, čau a dole tiež jedine pomedzi pešiakov,“ napísal skialpinista na sociálnu sieť.

Mnohí skialpinisti a freerideri ale o tom, že ohrozujú zver a riskujú pokuty, zdá sa, ani len netušia, alebo tento fakt ignorujú. „Stačí jeden pohľad na svahy a žľaby, ktoré sú zlyžované krížom-krážom. Lyžiar nielen že riskuje v lavínových žľaboch, ale svojim pohybom vážne ruší živočíchy, z ktorých niektoré sú zákonom chránené,“ vysvetľuje NP Malá Fatra. Najohrozenejší je tetrov hoľniak a tetrov hlucháň. V Malej Fatre mali v minulosti priestor na zimovanie, aj na jarné tokanie. „Dnes vieme, že ich počet dramaticky klesá a jednou z príčin je aj freeride, teda voľné lyžovanie naprieč lesným porastom,“ vysvetľuje NP Malá Fatra. Negatívny vplyv má lyžovanie mimo turistických chodníkov aj na medveďa hnedého. „Máme zdokumentovaný prípad, kedy prešla lyžiarska stopa takmer po medveďom brlohu, schovanom pod snehom. Zvieratá potrebujú v zime oddychovať,“ vysvetľuje NP a dodáva, že Malá Fatra má hustú sieť turistických chodníkov a mimo nich by sa teda nemal pohybovať nikto. „Takéto konanie môže mať právnu dohru, napríklad priamo v teréne môže byť lyžiarovi odobratá výstroj, či udelená pokuta,“ upozorňuje NP.

„Ja osobne som sa s kontrolou zatiaľ nestretla. Nemyslím si, že rušíme zver. Ťažba nevadí a lyžiari áno? To nemá logiku,“ hovorí skialpinistka Natália. „Môj názor je taký, že niekto dostal moc a samozrejme, ju využije na tých najslabších, povedal by som, neškodných. Tam, kde treba zasahovať, všetci vieme kde: výrub lesov, motorky, štvorkolky, tam sa boja,“ hovorí skialpinista Samo. „Ten návštevný poriadok má určite sto rokov, ale doba sa mení, ľudia chcú športovať a namiesto vytvorenia podmienok nám hádže štát pod nohy polená. Ale veď keď sa chce, všetko sa dá. Ale na Slovensku sa obyčajne nechce,“ dodáva Natália.

Problematika sa týka celého územia, no podľa NP je najhoršia situácia v oblasti Kľačianskej Magury, Mojského grúňa a v okolí Vendovky. Správcovia upozorňujú, že Národný park nie je iba telocvičňa, či športovisko. Zákon o ochrane prírody ho definuje ako územie, ktoré tvorí najvýznamnejšie prírodné dedičstvo a ochrana prírody je v ňom nadradená nad všetky ostatné činnosti.