Ján Bobčík sa s nami podelil o detailné zápisky zo svojej nedávnej letnej cesty k Baltskému moru. Pre zachovanie autenticity príbehu uverejňujeme Jánove poznámky v plnom znení:

„Opäť je tu leto a s ním možnosť splniť si sen vydať sa bicyklom k moru na sever Poľska. Samozrejme, keď sa na to dám, tak treba navštíviť aj rôzne zaujímavosti, ktoré mi po ceste cvrnknú do nosa. Z hľadiska historického a turistického som si vybral Trojmesto. Trojmesto je označenie pre súmestie Gdyňa, Gdaňsk a Sopot. Z Vysokej do Gdaňska je to približne 680 km, čo by nemal byť problém zvládnuť za 4 dni. Avšak, ako to už býva zvykom, plán je jedna vec a realita druhá. Keď som sa pochválil kolegovi, čo mám v pláne, on mi navrhol, nech idem s ním a s jeho kamarátom pozrieť Zakrzowek, mnohými označované za poľské Chorvátsko. Už som o tom čítal a podľa mapy by to nemala byť veľká zachádzka. Tak už iba pobaliť, zobrať niečo na jedenie, na spanie a iné, a hor sa vyskúšať nový bicykel! Ešte som na ním takú dlhu cestu nešiel, bude to výzva.

Zdroj: Ján Bobčík

I. deň

Začal som trochu chaoticky sťahovaním aktualizácií máp, úpravou výšky sedla a hodinovým čakaním na chalanov. Stretli sme sa v Čadci a vyrazili zhruba o 9 hodine, čo bolo na môj vkus trochu neskoro. Tešil som sa z ich spoločnosti, cesta bola o to veselšia. Podľa reliéfu na mapách boli kopce a najväčšie prevýšenia iba v blízkosti slovensko-poľských hraníc. Avšak, aj na tú chvíľu v horách si budeme všetci pamätať. Cesty tu boli úzke a v jednom úseku opravovali most cez potok. Premávka bola odklonená a riadená semaforom. Po dlhom čakaní sme sa dočkali zelenej, prešli na druhú stranu, kam sme prišli tesne po zrážke cyklistu s osobným vozidlom. Keď sme prišli bližšie, pán práve vyťahoval bicykel spopod auta a chystal sa pokračovať v ceste. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že je v šoku.

Pani na SUV pravdepodobne zabrzdila na červenú a pán na bicykli nedobrzdil a hlavou preletel cez zadné sklo. Bol od krvi, mal dorezanú tvár a nič nehovoril. Okamžite sme mu poskytli prvú pomoc a pomocou prítomných z druhého auta zavolali záchranku. Jeden pán z ďalšieho auta taktiež prišiel na pomoc aj s vlastnou lekárničkou. Podľa prístupu k ranenému usudzujem, že to bol doktor. Keďže na úzkej ceste sa premávka o chvíľu zablokovala, začal som riadiť premávku, aby sa privolaná sanitka k pacientovi mohla dostať. Sanitka prišla okamžite, ošetrili raneného a my sme ďalej pokračovali v ceste. Aj keď pred nami bol dlhý zjazd, tak som si ho tak neužil, pretože stále som mal pred očami tú nehodu. Najhoršie je, keď si začnete pripúšťať, aké nebezpečenstvo vám na ceste hrozí. Prišli sme do pivovarníckeho mesta Zywiec, kde sme sa zastavili v tradičnej poľskej reštaurácii a vyskúšali polievku žurek, ktorej dávam 10 bodov z 10.

Ďalej nás čakala obec Inwald, tu sa nachádza Zábavný park Inwald, ktorý treba navštíviť s deťmi, pretože ponúka rôzne atrakcie ako miniatúry stavieb, ihriska a iné. Neskôr sme sa zastavili v obci Wadowice, kde sme sa občerstvili, pretože teploty začali byť nepríjemne vysoké. Konečne sme dorazili na kúpalisko Zakrzowek. Musím povedať, že naživo vyzerá ešte krajšie, ako na fotkách. Nápad urobiť zo starého lomu kúpalisko je na nezaplatenie a obzvlášť, keď vstup je zadarmo. Okamžite sme sa hodili do vody mimo kúpaliska, keďže tam bol rad ľudí, ktorí čakali, kým niekto vyjde von, pretože počet osôb, ktoré sa mohli kúpať, bol regulovaný. Neskôr sme sa dostali aj tam. Síce sme prišli iba cca 160 km, ale zato sme mali dostatok času užiť si vodu a oddýchnuť si. Na noc sme si našli tmavé miesto pri vode a vytiahli sme si spacáky s karimatkami.

Zdroj: Ján Bobčík

II. deň

Noc bola tmavá, bol som aj unavený, ale k jazeru celú noc niekto chodil, tak som sa veľmi nevyspal. Rozlúčil som sa chalanmi a ďalej som pokračoval sám. O chvíľu som bol v Krakove. Veľmi pekné a historické mesto. Zrána bolo ešte prázdne, len kde tu spali bezdomovci. Ďalej ma čakalo iba šliapanie dlhými rovinami a vysokými teplotami. A všetko to trápenie umocňovalo aj to, že trať som si vybral mimo mestá a obce, kde boli úzke cesty bez krajníc a povolená rýchlosť 90km/h. Doteraz, keď sme prechádzali cez obce, každá mala vybudovaný cyklochodník, avšak mimo obcí nebolo nič. Bolo vážne nebezpečné, keď vás v tesnej blízkosti obiehajú kamióny v plnej rýchlosti.

Keď som sa počas poobedných hodín konečne dostal na prázdne bočné cesty popri diaľnici, opäť začali roviny a vysoké teploty až 39°C. Tieň a ochladenie som našiel iba na benzínkach. Neviem či to bolo tým teplom alebo tým, že proste na bicykli si viac všímate okolie, ale kríže tu mali aspoň o 2 metre vyššie ako u nás. Konečne skončili lúky, polia a začali dedinky. Ale to už som bol taký prehriaty, že som sa chladil aj v obecných fontánkach. Vedel som, že dnes spať vonku nemôžem, alebo som sa skôr bál, pretože som celý horel. Pil som tekutiny a jedol ovocie čo to išlo, ale už bolo neskoro. Po šiestom neúspešnom telefonáte na hotel, kde nemali nič voľné, mi dali číslo na ďalší, ktorý bol síce ešte cca 50 km vzdialený, ale tam sa mi podarilo ubytovať. Mal som celý apartmán s dvoma manželskými posteľami celý pre seba, ale aj tak som sa celý pobyt chladil v sprche a na podlahe pod mokrými uterákmi. V hoteli som si opäť objednal žurek, ale nemal som síl ho ani dojesť.

Zdroj: Ján Bobčík

III. deň

Bál som sa, ako mi bude ráno, ale našťastie som sa zobudil relatívne fit. Rozhodol som sa, že vyrazím ešte skôr ako obyčajne, aby som sa čo najviac vyhol poobedným teplotám, ale nakoniec som hodinu čakal na majiteľku, aby mi odomkla garáž, kde som mal bicykel. Naplánoval som si trať cez obce a nie mimo obce, aby som sa vyhol rýchlym a úzkym cestám. Toto je ten prípad, kedy si cestu neviete presne naplánovať dopredu, ale musíte ju riešiť operatívne.

Na obed boli tepoty opäť vysoké, ale po ceste som mal jednu priehradu, ktorá ponúkala príjemné schladenie. Tam som si namočil uterák a omotal som si ho okolo krku. Ako mi tak vial za chrbtom, pripadal som si smiešne, ako superman na bicykli, ale nevadilo mi to, lebo veľmi mi to v tých vysokých teplotách pomohlo sa schladiť. Tento môj malý patent vydržal tak pol hodiny, potom som ho musel opäť namočiť, ale s tým mi vždy ochotne pomohli domáci, ktorých som oslovil na záhrade. Každého som sa pýtal, či takéto teploty majú každé leto. Jedni odpovedali áno, iní, že takéto leto ešte nemali. Veľmi som sa na tom bavil. Počas jedného malého zjazdu som míňal predajničku. Bol to prvý obchodík po dlhej dobe, ale keďže som sa viezol, vravím si, nebudem brzdiť, veď bude ďalší. Ďalšia z mojich mnohých chýb!

Zdroj: Ján Bobčík

Konečne skončili polia a cesta miestami viedla cez lesy. Nikto si nevie predstaviť tú radosť, keď zrazu šliapete lesom, kde je vzduch vlhší, chladnejší, je tam tieň a teplota znesiteľnejšia.

Podvečer som dorazil do Warszawy. Pekné historické mesto. Všade plno vojakov, ale ako som neskôr zistil, boli tam preto, lebo v ten deň tam mali vojenskú prehliadku. Keď som si prezrel park a mesto rozhodol som sa, že tam prespím. Ráno sa rozhodnem, ako budem pokračovať ďalej, lebo teploty mali byť ešte vyššie a do Gdaňska by som to mal na dva dni bicyklom.

Zdroj: Ján Bobčík

Keďže tento výlet som mal spočiatku naplánovaný maximálne na 5 dní, rozhodol som sa využiť vlak. Vo vlaku som si opäť dal polievku žurek, ktorú som si už vychutnal, aj keď nebola taká dobra ako v Zywieci. Po príchode do Gdaňska som nevedel, kam skôr. Bolo toho veľa, čo som chcel navštíviť a vidieť. Gdaňsk je krásne mesto s peknou architektúrou. Hoci som more ešte nevidel, ale že som pri mori naznačovali veľké plachetnice plaviace sa cez kanál.

Z Gdaňska som šiel do Sopotu. Okolie bolo pekné prímorské s chodníčkami pri pláži a najväčším drevným mólom v strednej Európe. Pláže mali čistý biely piesok. Nabral som trochu do fľašky pre kolegu, ktorý má doma vzorky piesku z rôznych pláží. Pravda je, že voda nebola taká teplá ako v stredozemnom mori, ale za to bola menej slaná. Ďalej som navštívil Gdyňa kde som pozrel prístav s rôznymi kotviacimi vojenskými alebo dopravnými loďami. Odtiaľ som si chcel ešte pozrieť polostrov Hel, ale až keď si kúpim lístok späť. Hodinu som stál v rade. Keď som prišiel na rad, pani zatvorila okienko so slovami, že končí. Svojím šarmom som ju presvedčil a uprosil ju, aby mi predala lístok. Najbližší možný spoj, ktorý zobral aj bicykel, išiel až o pol 6 ráno. Tak nastala operatívna zmena plánu a zistenie nepúšťať sa do ničoho veľkého. Ale nakoniec to bolo fajn, pretože som strávil noc v nočnom Sopote. Sopot je pekný cez deň, ale cez noc je ešte krajší. Mólo, lode, kolotoče, mesto vysvietené a premietanie filmu priamo na móle mali tiež svoje čaro. Nakoniec už iba chvíľu spánku na pláži a potom domov.

Zdroj: Ján Bobčík

Cesta vlakom Sopot- Warszawa–Krakow–Skalité–Čadca-Vysoká nad Kysucou trvala presne 12 hodín a 2 minúty. Vidieť Trojmesto (Gdaňsk, Sopot, Gdyňa) bol zážitok, ako aj celá cesta. Avšak trochu ma trápi, že som nevidel všetko, čo som chcel. Z Gdaňsk sa dá napríklad ísť trajektom do švédskeho Nanyshamn, to by bo tiež zážitok. Snáď sa mi to ešte podarí!“

Zdroj: Ján Bobčík