Je noc, niečo pred druhou, 8.august 1976. Ženatý otec dvoch detí, Miroslav Somora, práve parkuje svoje nákladné auto pred železničnou stanicou v Trenčíne. Ulice sú prázdne, všade je ticho. K jeho autu prichádzajú dve dvadsaťročné dievčatá. Táňa a Vierka majú namierené do Vysokých Tatier na dovolenku a šoféra prosia, či ich nezvezie do Strečna, ak ide tým smerom. On ochotne prikyvuje a o chvíľu už všetci traja pokračujú v jazde. Auto je ešte len za Trenčianskou Teplou, dievčatá spia.

Somora vyťahuje spod sedadla ťažký uťahovací kľúč na kolesá a ženy ním mláti. Údery do hláv sú tak silné, že obidve upadajú do bezvedomia. Auto odstavuje, berie 30 centimetrov dlhý nôž a do žien ním bodá takou silou, až sa mu nôž láme. Obe ženy zomierajú. Jednej z nich spúta ruky a znásilňuje ju. Potom sadá za volant a s mŕtvymi telami sa presúva do obce Valašské Klobouky.

Zastaví neďaleko rodinného domu a od domácich si požičiava lopatu. Vysvetľuje im, že zapadol s autom. Potom sa presúva na miestnu skládku odpadu, kde telá vyhadzuje, vyzlieka a zahrabáva.

Jeho veľké modré nákladné auto si ale všíma viac ľudí z okolia, je im divné, prečo stojí ku skládke prednou časťou a nie zadnou, ako zvyknú stáť autá, keď vykladajú. Keď je nákladiak preč, ide sa na miesto pozrieť zvedavý muž. Tam sa mu naskytne príšerný pohľad.

Vec teda ohlasuje Verejnej bezpečnosti. Čašník z blízkej koliby si pamätá, že auto malo žilinskú poznávaciu značku. Policajti rozbiehajú pátranie a už o dva dni vraha majú. Somoru zatknú práve vo chvíli, keď kabínu svojho nákladiaku umýva od krvi a chystá sa ju prestriekať novou farbou. Priznáva sa hneď. „Ani moc nekričali. Rýchlo zostali bezvládne ležať. Jedna na sedadle, druhá pod ním. Potom som zobral nôž, dlhý asi 30 cm a začal som obidve ležiace ženy bodať. Kam a koľkokrát som bodol, si už nepamätám,“ uvádza vrah vo svojej výpovedi.

O pár dní neskôr ale vychádza na povrch ďalšia šokujúca informácia. V osudný deň, ešte predtým, ako zmaril dva mladé životy, Somora pri Bernolákove znásilnil inú ženu. Tiež to bola stopárka, mladá lekárka, život jej zrejme zachránilo to, že napokon s pohlavným stykom súhlasila, udalosť sa ale podpísala na jej psychickom zdraví. Po čine sa autom presunul pred železničnú stanicu v Trenčíne.

Miroslav Somora pochádzal z Tepličky nad Váhom, bol tretíkrát ženatý, otec dvoch detí. Pôsobil nenápadne, ale už pred spáchaním ohavného činu bol viackrát trestaný za lúpežné prepadnutia, znásilnenie aj krádeže. V čase výkonu trestu sa mu dokonca podarilo z väzenia utiecť, a ušiel tiež z psychiatrickej liečebne, kde bol hospitalizovaný pre nariadené sexuologické liečenie.

Počas vyšetrovania i súdneho procesu bol Somora veľmi agresívny, svedkov slovne napádal. Zastrašiť sa ale nenechali. Verdikt súdu znel: trest smrti za brutálnu vraždu Tatiany Gangurovej a Viery Kuklskej.

Vraha obesili 9. februára 1979 v Bratislave.

Somorov ohavný čin sa stal námetom pre celovečerný film Smrť stopárok, nakrútil ho režisér Jindřich Polák. Vraha stvárnil poľský herec Marek Perepeczko, v úlohách stopárok sa predviedli Jana Nagyová a Dagmar Patrasová. Vo filme bola jedna odlišnosť oproti skutočnosti, keď Somoru zatýkali filmoví policajti, strhla sa dramatická naháňačka. V skutočnosti bolo jeho zadržanie pokojné.