Jedným z najväčších vynálezov ľudstva bol rozhodne vynález kníhtlače. Umožnil rukou písané slovo premeniť na tlač, čím sa dopomohlo k šíreniu vzdelania, osvety a kultúry. Historici Peter Štanský a Milan Novák pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina uviedli, že na Slovensku bolo v 17. storočí len veľmi málo miest, kde táto, pomerne zložitá a drahá, vec existovala. Medzi nimi však nechýbala ani Žilina.

„Žilina bola už v 16. a 17. storočí pomerne vyspelým mestom s gymnáziom, na ktorom učilo množstvo vzdelaných a literárne činných osobností. Musel tu byť dopyt po knihách, kalendároch a iných tlačovinách, aby sem tlačiar prišiel a bol úspešný. V Žiline sa ako prvý usadil v roku 1665 Ján Dadan starší. Pochádzal z rodiny českobratského kňaza Lukáša Dadana, ktorý odišiel z Přerova do exilu do Uhorska a usadil sa v Púchove spolu s ďalšími českými a moravskými rodinami, ktoré boli prenasledované po bitke na Bielej Hore,“ uviedli pre TIK mesta Žilina historici Štanský a Novák.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského - Dadanova kníhtlačiareň v roku 1989

Ján Dadan starší, ktorého dátum narodenia nie je známy, bol podľa slov historikov ženatý s Alžbetou, rodenou Vetterinovou (Wetterinovou).

„Jej otec Pavol Vetterin (Wetterin) kúpil v roku 1664 pre zaťa kníhtlačiareň v Trenčíne od Nikodéma Čižeka a preniesol ju do Žiliny, kde ju Ján Dadan starší prevádzkoval od roku 1665. Po jeho smrti, v roku 1673 alebo 1674, spravovala tlačiareň manželka Alžbeta, od roku 1685 syn Ján Dadan mladší. Doposiaľ však nevieme, kde bola tlačiareň umiestnená. Od druhej polovice 19. storočia a i dnes mnohí preberajú chybné tvrdenie, ktoré publikoval žilinský historik Alexander Lombardini v diele Žilinská kníhtlačiareň. Umiestnil ju spolu s bydliskom Dadanovcov do domu na rohu dnešných ulíc Bottova a Radničná oproti radnici mesta.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Jeho omyl vyplýval z posmrtnej reči nad hrobom Jána Dadana mladšieho, ktorú predniesol Daniel Krman mladší, a ktorá vyšla i knižne. Ján Dadan zomrel síce v tomto dome, kde ho opatrovali tesne pred smrťou v chorobe, keďže manželka mu už predtým zomrela a nemal deti. Naším historickým štúdiom sme však zistili, že Ján Dadan ml. v skutočnosti spolu s manželkou (dcérou žilinského richtára Timotea Malucha) v roku 1693 kúpil dom na rohu dnešnej Sládkovičovej ulice a Dolného valu (dnes Sládkovičova číslo 6), kde bolo nielen ich bydlisko, ale i tlačiareň,“ upresnili historici.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Tlačiareň tu existovala aj po jeho smrti až do roku 1717, keď ju premiestnili do Púchova.

„Budovu po smrti Jána Dadana mladšieho zdedila jeho sestra Anna Chrastinová, ktorá ju v roku 1726 predala murárskemu cechmajstrovi Václavovi Adamicovi. Jeho dediči dom vlastnili až do roku 1922, kedy ho predali obchodníkovi Jozefovi Betterovi. Betterov dom, ako ho Žilinčania nazývali, slúžil pred asanáciou v roku 1998 ako sklad pre Dom záhradkárov. V súčasnosti na jeho mieste stojí polyfunkčný objekt,“ dodali historici Štanský a Novák.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského - Dokument vytlačený v Dadanovej kníhtlačiarni v roku 1707

Foto: Súkromný archív Petra Štanského - Dokument vytlačený v Dadanovej kníhtlačiarni v roku 1707

Tlačiareň mala podľa ich zistení veľký význam nielen pre Žilinu, ale i pre celé Slovensko, pretože v tom čase bola ojedinelá. Bola nositeľkou kultúry aj vzdelania. Vydávala najmä náboženskú literatúru, ale aj slovenské a maďarské učebnice, a ľudovýchovné diela. Tlačili sa tu knihy v slovenskom, latinskom, nemeckom, gréckom, maďarskom i hebrejskom jazyku.

„Po úmrtí Jána Dadana mladšieho, 6. júla 1704, konala sa s ním na druhý deň v dome rozlúčka a pochovali ho na cintoríne pri Kostole svätého Štefana-kráľa. Je však pozoruhodné, že v matrike mŕtvych vedenej Danielom Krmanom mladším je napísané, že Dadana pochovali až 3. augusta 1704 za veľkej účasti a chválospevu zúčastnených žilinských evanjelikov. Mohli by sme to interpretovať tak, že išlo skôr o posmrtnú rozlúčku pre verejnosť i akt vďaky a posilnenie evanjelického ducha, pretože v tom čase práve prebiehala rekatolizácia mesta,“ uzavreli pre TIK mesta Žilina historici Peter Štanský a Milan Novák.

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Google Maps