Sobota 24. 02. 2024 12:05:40 | Meniny má Matej

TIP NA VÝLET: Kamenné dvojkreslo v Lietave. Výtvor z dlhej chvíle alebo kultový objekt zo staroveku?

Dnes vám ukážeme kamenné dvojkreslo v obci Lietava, ktorého pôvod nie je dodnes úplne zrejmý a po Lietavskom hrade patrí medzi najväčšie miestne turistické lákadlá. Výlet k nemu nie je náročný, zaberie len niekoľko minút, ale určite sa tu oplatí zastaviť a pokochať sa výhľadmi do okolia. Ak vás krátka prechádzka neuspokojí, môžete ju spojiť s výletom na hrad Lietava. Snímky: redakcia SP21 Žilina, FB J. J. Adamčík, FB Hrad Lietava - Lietava Castle

Michala Stanikova|18. máj 2023|09:15:14


Súvisiaci článok
TIP NA VÝLET: Zvonica nad Lutišami
Čítajte viac >

Rajecká dolina patrí medzi najkrajšie v našom regióne. Pýši sa nielen nádhernou, v mnohých častiach nedotknutou prírodou, ale aj liečivými prameňmi a v neposlednom rade vzácnymi historickými pamiatkami. Dnes by sme vám radi ukázali jednu z miestnych zaujímavostí, a to kamenné dvojkreslo v Lietave, o ktorom sa špekuluje, že vzniklo dávno pred naším letopočtom.

Strategická poloha

Hoci obec Lietava leží mimo hlavného ťahu na Rajec, v minulosti viedla práve tadiaľto dôležitá stredoveká cesta. Tá sa tiahla od Žiliny cez Bánovú smerom na Lietavu a odtiaľ cez Zbyňov do Rajca. Dokonca bola o tri kilometre kratšia, akou chodíme dnes. Aj to bol dôvod, prečo v minulosti postavili na lietavských bralách hrad, ktorý túto obec preslávil do dnešných čias. V súčasnosti patrí Lietava medzi väčšie obce v našom regióne, žije tu okolo 1700 ľudí.

Kamenné dvojkreslo, ktoré sme sa rozhodli v tomto tipe na výlet navštíviť, sa nachádza v miestnej časti Majer. Cieľ nášho výletu je lokalizovaný aj v google mapách, čiže nie je náročné ho dohľadať. Zo Žiliny teda smerujeme na Rajec a za Lietavskou Lúčkou bočíme na Lietavu. Po pár minútach sa ocitáme v prvej miestnej časti, a to práve v Majeri, odkiaľ vedie trasa nielen ku kreslu, ale aj k hradu. Navigácia nám ukazuje, že máme zastaviť pri miestnych potravinách (Jednota). Prechádzame cez hlavnú cestu a napájame sa na zeleno/modrý turistický chodník.

Auto parkujeme pri miestnych potravinách. Chodník ku kreslu sa začína oproti cez cestu.

Nejasná minulosť

Keďže chodník vedie do miestnej záhradkárskej oblasti, je dostatočne široký pre prejazd automobilov a vhodný aj pre výlet s kočíkom či na bicykli. Ako sme sa v úvode článku zmienili, ide o krátku prechádzku. Ani sa nenazdáme a sme pri kresle. Kreslo je situované po pravej strane chodníka, neprehliadnete ho aj vďaka informačných tabuliam, ktoré vás navedú správnym smerom. Po miernom briežku zostupujeme ku kamennému výtvoru, ktorý, ako sa dozvedáme z dokumentu o histórii Lietavy z rokov 1971-1989, je údajne dielom talianskych kamenárov. Ale je to naozaj tak?

Kamenné dvojkreslo sa nachádza asi 200 metrov od hlavnej cesty, Na jeho polohu upozorňujú aj informačné tabule.

Autorom dokumentu je Dr. Vojtech Bukovinský, ktorý v stati o historických pozoruhodnostiach v obci uviedol, že kamenné kreslá vytesali do zlepencového skaliska kamenári z Talianska, ktorí tu lámali kameň pre stavbu mosta cez Váh pri Budatíne a takýmto spôsobom si krátili voľné chvíle. Vznik kamenného dvojkresla datuje do roku 1788.

Ten istý muž však vyslovil aj inú, oveľa zaujímavejšiu teóriu o jeho pôvode. Údajne môže ísť o kultový objekt starý až štyritisíc rokov, ktorý slúžil na uctievanie boha Slnka. Autor dokumentu vychádzal z faktu, že kreslo je otočené smerom na východ a nie k hradu Lietava. Ak je dielom kamenárov z 18. storočia, prečo sedadlá nevytesali z opačnej strany, aby bol z nich výhľad na hrad? K rozlúšteniu záhady dopomohla aj fotografia, ktorú mu ukázal redaktor československej televízie. Na fotke bol zachytený kamenný výtvor veľmi podobný tomu lietavskému.

Pohanský oltár?

„Toto kreslo sa nachádza v Malej Ázii na planine tzv. Midasovho mesta. V odbornej literatúre je známe pod názvom Frýgický oltár. Starovekí Frýgovia totiž počas svojich kultových slávností (orgií) ukladali na kreslo figúrky bohyne Kybely a jej syna Attysa. O Frýgoch na základe zistenia nemeckého bádateľa Ericha Polascheka vieme, že ich najstaršie sídla sa nachádzali na území južných Čiech. Pri svojich migračných presunoch prešli naprieč Európou. Nápadná podobnosť uvedených kamenných dvojkresiel oprávňuje vysloviť logický ozrejmený predpoklad, že Frýgovia pri svojej púti Európou sa v Lietavskej doline dlhšie zdržali a to vďaka miestnemu, nikdy nezamŕzajúcemu a na pstruhov mimoriadne bohatému potoku. Za tohto pobytu si do osamelého zlepencového skaliska vytesali aj oltár. Jeho vek môže presahovať až 4-tisíc rokov,“ skonštatoval Dr. Bukovinský.

Ak je kreslo dielom talianskych kamenárov z roku 1788, prečo ho neotočili smerom na hrad?

Či už ide o výtvor z dlhej chvíle alebo o pohanský oltár, tvorcovia ani nemohli lepšie ulahodiť súčasnej generácií, ktorá si na tomto mieste môže urobiť dokonalý záber v pozadí s Lietavským hradom. Ak ešte túžite viac spoznávať krásy tunajšieho chotára, môžete sa vydať ďalej po lesnej ceste. Tá vás dovedie až na miestne pasienky ku križovatke turistických trás. Ak budete pokračovať ďalej po zelenej značke, dostanete sa do Bánovej (45 minút), modrá značka vás nasmeruje do Lietavskej Lúčky (25 minút). Alebo si môžete výlet „zokruhovať“ a cez polia sa vrátiť späť do Lietavy k miestnemu kostolíku.

Ak sa vydáte ďalej po ceste, dostanete sa až na križovatku turistických trás.

Na hrad!

Poprípade môžete návštevu kresiel spojiť s výstupom na hrad. Stačí sa vydať po modrej značke opačným smerom a po 45 minútach chôdze s miernym stúpaním sa ocitnete na tunajšej dominante – na Lietavskom hrade zo 14. storočia. Hrad je vo vynikajúcej „kondícii“ a to vďaka dobrovoľníkom, ktorí ho už vyše dve desaťročia opravujú. Súčasťou stredovekej pamiatky je aj bufet, kde sa môžete občerstviť a expozícia, ktorá vám túto pozoruhodnú stavbu zaujímavým spôsobom priblíži.

Návštevu dvojkresla môžete spojiť s výletom na Lietavský hrad, ktorý sa nachádza necelú hodinu chôdze od kresiel.

Súvisiaci článok
TIP NA VÝLET: Hrad Sklabiňa – sídlo turčianskych županov
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť