Minister životného prostredia Tomáš Taraba zverejnil na sociálnej sieti video zo Súľovských skál, v ktorom spolu so starostom obce Súľov-Hradná Jaroslavom Bušfym kritizuje spôsob ochrany tohto územia. Tvrdí, že zavedenie najvyššieho stupňa ochrany prispelo k zarastaniu ikonických skalných útvarov, zániku pasienkov a úbytku vzácnych motýľov, chrústov či orchideí.

„Tie vrchy v podstate miznú, celé sa to pokrýva stromami, pričom historicky to bolo vždy tak pekne obnažené,“ uviedol Taraba. Zároveň tvrdí, že po útlme hospodárenia na vidieku zarastajú lúky a ochranári podľa neho často presadzujú opatrenia, ktoré komplikujú život miestnym obyvateľom.

Podobne sa vyjadril aj starosta Jaroslav Bušfy. Tvrdí, že na lúkach kedysi rástlo približne dvadsať druhov orchideí a žilo tu množstvo motýľov či chrústov. Podľa neho dnes tieto druhy z územia miznú a pýta sa, čo vlastne ochrana prírody chráni.

Na tieto tvrdenia reagoval Denník N, ktorý upozorňuje na historické súvislosti. Podľa denníka bolo územie Súľovských skál chránené už od roku 1900, preto podľa neho nemožno za súčasný stav viniť dnešných ochranárov alebo environmentálnych aktivistov.

Denník zároveň pripomína, že významnú úlohu pri zarastaní skalných brál zohralo aj umelé zalesňovanie borovicami počas obdobia socializmu. Rovnako poukazuje na to, že po roku 1948 komunisti zrušili súkromné hospodárenie a vytvorili jednotné roľnícke družstvá. Práve v tomto období podľa denníka začali pasienky pod skalami postupne zarastať.

K výrokom o úbytku vzácnych druhov Denník N uvádza stanovisko ochranárov zo spoločnosti BirdLife Slovensko. Tí tvrdia, že v oblasti sa nachádza najmenej 70 hektárov zarastených pasienkov, ktoré by bolo možné citlivo obnoviť. Obnovením tradičného hospodárenia by sa podľa nich vytvorili vhodné podmienky pre návrat motýľov, orchideí aj ďalších vzácnych druhov.

Denník zároveň pripomína konkrétne aktivity ochranárov. V roku 2023 občianske združenie BROZ vyčistilo pod Súľovskými skalami približne šesť hektárov zarastených plôch. Združenie sa dlhodobo snaží aj o návrat tradičnej pastvy, ktorú sa mu podľa zverejnených informácií podarilo obnoviť už na 115 lokalitách na Slovensku. Denník N zároveň upozorňuje, že štát podľa ochranárov nepodporuje pastvu v chránených územiach v dostatočnej miere.

Spor o Súľovské skaly tak otvoril širšiu diskusiu o tom, akým spôsobom by sa mali chránené územia na Slovensku spravovať. Zatiaľ čo minister Taraba poukazuje na negatívne dôsledky prísnej ochrany bez hospodárenia, Denník N argumentuje, že príčin súčasného stavu je viac a riešením môže byť práve návrat citlivej pastvy, ktorú presadzujú aj viaceré ochranárske organizácie.