Pri podvode s falošnými brigádami automatizovaný hovor vyzýva klienta, aby si kontakt pridal do aplikácie WhatsApp kvôli pracovnej ponuke. Následne ho komunikácia presmeruje do aplikácie Telegram, kde mu podvodníci ponúknu „prácu z domu“. Má klikať na reklamy a lajkovať ich a za túto činnosť má získať odmeny.

„V niektorých prípadoch peniaze skutočne prídu. Ide však o malé sumy, často zo zahraničných účtov, napríklad z Portugalska, Talianska, Nemecka, Belgicka, ktoré majú zvýšiť dôveryhodnosť celej schémy,“ priblížil šéf bezpečnosti Slovenskej sporiteľne Ján Adamovský.

Následne podvodníci klientom ponúknu registráciu na falošnej investičnej platforme. Po splnení úlohy, teda zaslaní peňazí, sľubujú vysoké výnosy. Po každej platbe však nasleduje ďalšia úloha, ktorá vyžaduje ďalšiu platbu. „Klienti často začínajú s malými sumami päť až 30 eur. Neskôr však posielajú stovky až tisíce eur,“ vyčíslil Adamovský. Reálne prípady ukazujú, že za pár dní takto môže človek prísť aj o 15-tisíc eur.

Ilustračné foto. Zdroj: Freepik.com

Druhý typ podvodu začína tiež telefonátom, v ktorom podvodníci oznámia svojim obetiam, že zarobili na investíciách a že im chcú vyplatiť výnos. Podmienkou je nainštalovanie aplikácie, ktorá umožňuje vzdialený prístup do mobilu či počítača. Následne ich podvodníci inštruujú, aby priložili svoju kartu k mobilu. V skutočnosti im vďaka vzdialenému prístupu môžu nainštalovať ďalšie aplikácie do mobilu.

„Nemusíte si to vôbec všimnúť, pretože vás podvodníci inštruujú, aby ste prikladali ku karte mobil otočený obrazovkou dole,“ vysvetlil Adamovský. Vďaka technológii NFC dokážu potom podvodníci preniesť údaje o karte do svojho telefónu, v ktorom majú rovnakú aplikáciu. Takto môžu v reálnom čase, priamo počas telefonátu, zaplatiť cudzou kartou alebo vybrať peniaze z účtu obete z bankomatu, ktorý umožňuje bezkontaktný výber.

„Pod zámienkou, že idú pripísať na kartu výnos z investícií, si môžu tiež pýtať PIN kód ku karte. Ten však nikdy neslúži na pripísanie peňazí na účet a majiteľ karty by ho nemal s nikým zdieľať,“ zdôraznil Adamovský. Týmto spôsobom podľa neho prichádzajú ľudia v priemere o 3-tisíc eur.

Zároveň upozornil, že pomocou aplikácie na vzdialený prístup, napríklad HopToDesk, dokážu podvodníci získať kontrolu nad celým zariadením. A to vrátane bankových aplikácií, hesiel, fotiek či iných citlivých údajov.