Martin Bajčičák sa narodil v Dolnom Kubíne a počas svojej bohatej kariéry sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského behu na lyžiach. Práve on ako jediný slovenský reprezentant v mužskej kategórii dokázal triumfovať v pretekoch Svetového pohára.

O jeho úspechoch a jubileu informovala Tlačová agentúra Slovenskej republiky s tým, že vrcholné momenty rodáka z Dolného Kubína prišli vo februári 2005. „Najprv dvanásteho zvíťazil v nemeckom stredisku Reit im Winkl na trati 15 km voľnou technikou s intervalovým štartom, o osem dní neskôr bojoval o titul majstra sveta v skiatlone. Na šampionáte v nemeckom Oberstdorfe sa na 30-kilometrovej trati dostal do záverečného špurtu vedúcej pätice, no obsadil najnepopulárnejšiu 4. priečku. Za víťazným Francúzom Vincentom Vittozom zaostal o 1,3 s. Druhý Talian Giorgio Di Centa i tretí Nór Frode Estil mali manko osem stotín sekundy, Bajčičáka tak delilo od cenného kovu pol sekundy,“ uviedla tlačová agentúra.

Ilustračné foto. Zdroj: TASR

Po šampionáte sa podľa dostupných informácií v marci Bajčičák za podobných okolností dostal druhýkrát na pódium v najprestížnejšom lyžiarskom seriáli. Vo švédskom Falune špurtoval v skiatlone na 3. priečke s odstupom sedem desatín sekundy na víťazného Rusa Jevgenija Dementieva. V celkovom poradí bojov o veľký krištáľový glóbus obsadil v sezóne 2004/05 16. miesto. Do prvej trojky sa dostal ešte v januári 2008, kedy si pripísal tretiu priečku v stíhacích pretekoch voľnou technikou v rámci etapy Tour de Ski. Od jeho čias sa slovenský mužský beh na lyžiach na popredných priečkach významných podujatí neobjavil. Na jeho úspechy nadviazala v kategórii žien Alena Procházková, ktorá má na konte taktiež jeden triumf, v januári 2009 uspela v šprinte klasicky v kanadskom stredisku Whistler. V ére Československa si dve prvenstvá pripísala Alžbeta Havrančíková.

„Bajčičák debutoval v kolotoči Svetového pohára v decembri 1995 a kariéru ukončil o 20 rokov neskôr. Na MS štartoval nepretržite od roku 1997 do roku 2015, celkovo desaťkrát. Bol členom slovenskej výpravy na piatich ZOH, štartoval v Nagane, Salt Lake City, Turíne, Vancouveri i Soči. Najlepší individuálny výsledok pod piatimi kruhmi zaznamenal vďaka 8. miestu v skiatlone na ZOH 2006 v Turíne, vo finiši zaostal za zlatým Dementievom iba o 7,9 s. Ôsmy bol aj v tímovom šprinte s Ivanom Bátorym. Dvanásty skončil na 50 km klasicky v Salt Lake City 2002 a vo svojom záverečnom olympijskom štarte zaznamenal 14. priečku na päťdesiatke voľne v Soči,“ pokračovala tlačová agentúra.

Po ukončení aktívnej kariéry nezostal pri športe bokom. Okamžite sa vydal na trénerskú dráhu a svoje skúsenosti odovzdáva ďalším generáciám športovcov.