Rodičia sa obávajú o svoje deti, učitelia čelia novým výzvam a školy hľadajú spôsoby, ako reagovať na prípadné nebezpečenstvo. V Martine pritom viaceré bezpečnostné opatrenia fungujú už niekoľko rokov.

Televízia TA3 vo svojej reportáži uviedla, že jedným z výrazných prvkov ochrany sú panikové tlačidlá. V prípade ohrozenia sa prostredníctvom školského rozhlasu dostane upozornenie do všetkých tried. „V tom momente ide do rozhlasu informácia do všetkých tried, ako sa majú deti správať, s tým, že majú zamknúť triedu a schovať sa pod lavice,“ povedal pre TA3 riaditeľ Základnej školy s Materskou školou v Martine Ivan Hrozienčik.

Bezpečnostný systém v Martine sa však začína už pred vstupom do školských budov. Ich okolie monitorujú kamery, ktoré sú prepojené priamo na mestskú políciu. Vstup do budov je navyše zabezpečený čipmi, vďaka ktorým majú školy lepší prehľad o príchodoch a odchodoch žiakov. Čipy však nemajú všetci na rovnaký účel. Deti ich využívajú na zaznamenanie príchodu a odchodu zo školy, zatiaľ čo učitelia nimi môžu aj otvárať dvere. „Čip má každé dieťa, nemá ho na otvorenie dverí. Dieťa ho má len na prihlásenie alebo odchod zo školy a učiteľ ho má aj na otvorenie dverí,“ doplnila pre TA3 riaditeľka Základnej školy s Materskou školou Hurbanova Renáta Mračková.

Mesto zdôraznilo, že ochranu žiakov neponecháva na náhodu. Kamerové systémy nainštalovalo vo všetkých školách a školských zariadeniach, ktoré má vo svojej pôsobnosti.

Zdroj: ta3.com

Spomínaný systém panikových tlačidiel je v Martine nainštalovaný v 16 školách. Mesto zaň zaplatilo 14-tisíc eur. Bezpečnostné riešenia tak nie sú iba plánom na papieri, ale súčasťou fungovania tamojších škôl. Napriek tomu aj samotní pedagógovia hovoria, že príprava na krízové situácie sa môže ďalej zlepšovať. Dôležité sú nielen technológie, ale aj pravidelné školenia a schopnosť správne reagovať pod tlakom. „Ale ja si myslím, že možno by sme ešte potrebovali nejaké doškolenie, ale určite je to lepšie, než to bolo,“ uviedla pre TA3 Jana Madliaková, učiteľka Základnej školy s Materskou školou Hurbanova.

Kým Martin konkrétne bezpečnostné systémy využíva už niekoľko rokov, ministerstvo školstva avizuje ďalšie kroky na posilnenie ochrany školského prostredia. Školy majú k dispozícii metodické návody a praktické odporúčania a realizujú sa aj odborné školenia. Konkrétne riešenia, aké fungujú v Martine, však ministerstvo zatiaľ nezavádza. Otázkou preto zostáva, ako rýchlo sa ďalšie opatrenia dostanú aj do ostatných škôl na Slovensku.

Diskusia o bezpečnosti sa netýka iba kamier či poplachových systémov. Riaditeľka školy Renáta Mračková by privítala aj možnosť kontrolovať školské tašky bez toho, aby pedagógovia museli v každom takom prípade čakať na súhlas rodičov: „Všetkým učiteľom a riaditeľom by pomohlo, keby mohli deťom kontrolovať veci, ktoré do školy prinesú, bez toho, že by museli čakať na nejaké povolenie rodičov, čiže keby sme mohli deťom kontrolovať tašky.“ Kontrola tašiek je možná aj v súčasnosti, no školy na ňu musia mať pádny dôvod. Preventívne a plošné kontroly bez konkrétneho dôvodu vykonávať nemôžu.

Martin napriek tomu ukazuje, ako možno bezpečnosť škôl posilniť konkrétnymi technickými riešeniami. Zostáva však otázkou, aké ďalšie opatrenia prijme štát a či sa podobné systémy postupne stanú štandardom aj v ďalších školách.