Žilinská župa dostala v krátkom čase hneď tri vysvedčenia. Jedno od INEKO, druhé od Transparency International Slovensko a tretie od Najvyššieho kontrolného úradu. Kým prvé prinieslo pre vedenie kraja pozitívnu správu o zlepšení finančného zdravia, ďalšie hodnotenia otvorili aj nepríjemnejšie otázky.

Župa sa rozhodla zdôrazniť najmä výsledok INEKO. To pri porovnaní rokov 2022 a 2025 konštatuje, že práve Žilinský samosprávny kraj si finančné zdravie zlepšil najvýraznejšie spomedzi všetkých ôsmich VÚC.

„Žilinský samosprávny kraj potvrdzuje pozitívny trend vo svojom hospodárení,“ uviedla župa. Podľa aktuálne zverejneného hodnotenia INEKO si od roku 2022 zlepšila skóre finančného zdravia o 0,43 bodu, čo je najväčší posun spomedzi všetkých ôsmich samosprávnych krajov.

Župa sa odvoláva na zlepšenie hospodárenia

INEKO hodnotilo finančné zdravie samospráv za rok 2025. ŽSK dosiahol skóre 4,67 zo šiestich bodov, pričom podľa metodiky INEKO patrí medzi samosprávy s dobrým finančným zdravím. Za rok 2024 mal kraj skóre 4,63.

Najvýraznejší rozdiel však župa vidí pri porovnaní s rokom 2022. Vtedy dosiahla 4,23 bodu. V roku 2023 to bolo 4,47, v roku 2024 4,63 a za rok 2025 už spomínaných 4,67 bodu.

„Najvýraznejší je vývoj za celé súčasné volebné obdobie,“ zdôrazňuje župa. Práve obdobie rokov 2022 až 2025 označuje za dôkaz pozitívneho trendu.

Zároveň poukazuje na zadlženosť. Celkový dlh ŽSK predstavoval na konci roka 2022 podľa údajov INEKO 35,56 percenta bežných príjmov. Aktuálne je na úrovni 24,36 percenta. Župa tak uvádza pokles o viac ako 11 percentuálnych bodov a druhú najnižšiu mieru zadlženia medzi slovenskými krajmi.

„Keď sme vstupovali do tohto volebného obdobia, naším cieľom bolo nastaviť hospodárenie tak, aby bolo dlhodobo udržateľné a aby sme dokázali vytvárať priestor aj na investície,“ uviedla predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.

Podľa jej slov takéto výsledky nevznikajú jedným rozhodnutím ani za jeden rok.

„Sú výsledkom systematického nastavenia rozpočtu, kontroly výdavkov a zodpovedného rozhodovania. Teší ma preto, že pozitívny trend dnes potvrdzujú aj nezávislé údaje INEKO za celé obdobie od roku 2022,“ dodala Jurinová.

Skokan roka, ale šieste miesto

Práve tu však prichádza na rad druhá časť príbehu.

Žilinský kraj sa síce za posledné tri roky zlepšil najviac, no v celkovom poradí finančného zdravia mu aktuálne patrí až šieste miesto z ôsmich. INEKO samo zároveň upozorňuje, že výrazné zlepšenie skóre ešte automaticky neznamená, že samospráva patrí medzi najlepšie hospodáriace. Zlepšenie sa totiž ľahšie dosahuje z horšej východiskovej pozície. A práve v prípade ŽSK je východisková pozícia dôležitá.

Keď Erika Jurinová v roku 2017 nastupovala do funkcie, Žilinský kraj mal podľa údajov INEKO finančné zdravie približne na úrovni 4,8 bodu a v rebríčku mu patrilo tretie miesto. O rok neskôr sa dokonca posunul na druhú priečku.

Následne však prišiel výrazný prepad. V roku 2022 skončil ŽSK s hodnotením 4,23 bodu na poslednom mieste. Aktuálnych 4,67 bodu teda predstavuje výrazné zlepšenie oproti najhoršiemu obdobiu, no stále je to menej, než bola úroveň finančného zdravia kraja pri nástupe súčasnej županky. INEKO pritom pri aktuálnom hodnotení potvrdzuje, že Žilinský kraj zaznamenal za roky 2022 až 2025 najväčšie zlepšenie spomedzi všetkých VÚC.

Z druhého miesta na šieste

Podobný príbeh ukazuje aj transparentnosť.

Transparency International Slovensko zaradila Žilinský samosprávny kraj v aktuálnom hodnotení Otvorená samospráva 2026 na šieste miesto z ôsmich. Hodnotenie skúma napríklad dostupnosť informácií, zapájanie verejnosti do rozhodovania, zverejňovanie zmlúv, faktúr a objednávok či protikorupčné mechanizmy. Dáta sa zbierali v apríli až júni 2026.

V roku 2017 bol Žilinský kraj podľa Transparency na druhom mieste. Súčasná šiesta priečka teda predstavuje výrazný posun opačným smerom.

NKÚ kritizuje systém dotácií

Najtvrdšie zistenia priniesla kontrola Najvyššieho kontrolného úradu zameraná na dotačné schémy samosprávnych krajov v rokoch 2020 až 2025.

NKÚ preveroval všetkých osem krajov a zistil, že takmer 30 miliónov zo 65 miliónov eur, teda približne 46 percent poskytnutých dotácií, bolo pridelených bez preukázateľného uplatnenia jasných hodnotiacich a výberových kritérií. Kontrolóri zároveň upozornili na nedostatky v transparentnosti hodnotenia a kontrolných mechanizmoch.

Žilinský kraj patrí medzi kraje, pri ktorých NKÚ konštatoval absenciu jasne definovaných hodnotiacich kritérií. Podľa úradu počas kontrolovaného obdobia ŽSK nevykonal ani jednu kontrolu na mieste. Celkovo sa kontroly na mieste uskutočnili iba približne pri dvoch percentách všetkých podporených projektov.

Jurinová v reakcii na kritiku upozornila na spôsob rozhodovania o dotáciách.

„Ani raz som nepočula z vašich úst, že by dotácie, ktoré rozdeľujú poslanci, mali byť viazané na nejaký účel nejakými pravidlami. Odmietli to samotní poslanci. A jediná výhrada NKÚ smeruje práve k tomuto, čo odmietli samotní poslanci,“ uviedla v predvolebnej diskusii s Martinom Kapitulíkom, ktorú zobraziovala Študentská klubovňa.

Župa zároveň tvrdí, že pri transparentnosti má pred sebou konkrétnu úlohu. Jurinová uviedla, že zlepšeniu by podľa nej pomohlo najmä prepojenie objednávok, zmlúv a faktúr.

Kapitulík: Nestačí hovoriť o skoku, treba sa pozrieť, odkiaľ kraj vyštartoval

Na prezentované výsledky reagoval krajský poslanec a kandidát na župana Martin Kapitulík. Podľa neho samotné tvrdenie o najväčšom zlepšení za posledné tri roky zakrýva dlhodobejší vývoj.

„Uvedené dáta žiaľ len potvrdzujú, že náš kraj potrebuje po deviatich rokoch zmenu,“ uviedol Kapitulík.

Poukazuje pritom na všetky tri hodnotenia.

„Kým v roku 2017 bol Žilinský kraj druhý najtransparentnejší, v roku 2026 sme sa v rebríčku transparentnosti prepadli na šieste miesto z ôsmich,“ tvrdí.

Rovnako podľa neho vyzerá aj vývoj finančného zdravia. Kapitulík pripomína, že ŽSK bol na začiatku pôsobenia Eriky Jurinovej v rebríčku finančného zdravia na treťom mieste, zatiaľ čo dnes je šiesty.

„Podľa INEKO sme za posledných deväť rokov výrazne klesli aj v rebríčku finančného zdravia, kde sme sa prepadli z pôvodného tretieho na súčasné šieste miesto. Čiže opäť na koniec,“ uviedol.

Kriticky sa vyjadril aj k výsledkom kontroly NKÚ.

„Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ktorý kontroloval rozdeľovanie regionálnych dotácií, nás zase zaradil na úplne posledné miesto,“ tvrdí Kapitulík.

Podľa jeho slov Žilinský kraj poskytuje najmenej peňazí zo všetkých krajov na verejnoprospešné projekty v obciach a mestách.

„Kým v Nitrianskom kraji je to 3,15 eura na obyvateľa, v Žilinskom kraji len 0,45 eura na obyvateľa. To je sedemnásobne menej peňazí pre naše obce, hasičov, futbalistov a iné aktivity obyvateľov,“ povedal počas diskusie v Študentskej klubovni.

NKÚ vo svojej správe skutočne uvádza výrazné rozdiely medzi krajmi v objeme dotácií na obyvateľa a zároveň konštatuje, že ŽSK bol jedným z krajov, ktoré počas celého kontrolovaného obdobia nevykonali kontrolu dotácií priamo na mieste.

Kapitulík zároveň tvrdí, že problém vidí aj v informovanosti krajských poslancov. „Stovky dohodárov zamestnáva pani Jurinová na župe a nikto nevie, čo a za koľko robia,“ uviedol. Tvrdí, že ako poslanec žiadal informácie o tom, kto, čo a za koľko na dohody pre kraj robí, no požadované údaje podľa neho nedostal.

„Potom sa nečudujme, že sme na konci rebríčkov, keď ani vlastným poslancom nedávame informácie, na ktoré majú nárok,“ dodal.

Ako riešenie pri dotáciách navrhuje zásadnú zmenu systému.

„Prekopal by som systém dotácií tak, aby boli poskytované na základe jasne stanovených kritérií,“ povedal Kapitulík. Jeho záver je pritom jednoznačný v tom, ako číta súčasné výsledky kraja.

„Je to smutné, ale náš kraj vo všetkých uvedených rebríčkoch upadá a vo všetkých je v porovnaní s ostatnými župami na chvoste, ak nie úplne posledný. Nie sú to len čísla. Je to negatívny trend, ktorý každým rokom zhoršuje našu budúcnosť a konkurencieschopnosť. Stále sa však dá zvrátiť. Len musíme mať odvahu urobiť viac,“ uzavrel.