Odpad, ktorý kedysi končil na miestnej skládke, dnes putuje aj viac než sto kilometrov ďaleko. A účet? Ten zaplatia obyvatelia. Orava sa podľa samospráv dostala do bodu, keď je situácia s odpadom neudržateľná. Pomôcť by mala spaľovňa – a podľa ministra životného prostredia je sever Slovenska na rade.

Minister Tomáš Taraba na tlačovom brífingu v obci Novoť otvorene pomenoval problém, ktorý na Orave trvá už mesiace. Keďže miestna skládka bola zatvorená, obce musia vyvážať odpad na vzdialené skládky, často 100 až 120 kilometrov ďaleko.

„Sever Slovenska spaľovňu potrebuje,“ odkázal minister. Podľa neho by zariadenie dokázalo odpad z hornej aj dolnej Orava spracovať na teplo alebo elektrickú energiu. O konkrétnej lokalite zatiaľ hovoriť nechce, aby sa – ako sám poznamenal – „všetci nepostavili na hlavu“.

Ľudia platia viac, obce nemajú na výber

Starostovia z okresu Námestovo hovoria o realite, ktorá nie je populárna ani príjemná. Zatvorenie jedinej skládky v okrese spôsobilo, že samosprávy museli zvýšené náklady preniesť na obyvateľov.

„Dostali sme sa do situácie, keď musíme toto bremeno prenášať na ľudí. A vieme, že zvyšovanie poplatkov za odpad nikdy nie je obľúbené,“ povedal starosta Zákamenného Peter Klimčík. Zároveň ocenil, že sa minister téme venuje osobne a priamo v regióne.

Spaľovne chýbajú na celom Slovensku

Podľa Tarabu nejde len o Oravu. Slovensko má dlhodobo problém s tým, že veľká časť odpadu končí na skládkach. Rozdiel je vraj až milión ton ročne – a ten bude potrebné spracovať inak.

„Potrebujeme približne štyri spaľovne. Jednu na sever, jednu na stred, posilniť východ a západ Slovenska a vyriešiť aj toxické envirozáťaže,“ vysvetlil minister. Dnes je Slovensko v tejto oblasti odkázané aj na zahraničie – napríklad na Rakúsko, konkrétne Viedeň, kde fungujú tri spaľovne.

Rozhodnutie, ktoré rozdelí región

Spaľovňa je slovo, ktoré vyvoláva emócie. Minister však sľubuje, že ak dôjde k výberu lokality, verejná diskusia bude nevyhnutná. Bez nej by takýto projekt nemal šancu.

Isté je jedno – problém odpadu na Orave nezmizne sám od seba. A kým sa nenájde systémové riešenie, budú ho obyvatelia cítiť najmä vo svojich peňaženkách.

Na Kysuciach pred rokom tisíce ľudí žiadali zatvorenie existujúcej spaľovne

Téma spaľovní pritom na severe Slovenska nie je nová – ani bez emócií. Len niekoľko desiatok kilometrov od Oravy, v Kysuckom Novom Meste, sa proti prevádzke spaľovne nebezpečného a nemocničného odpadu postavili tisíce obyvateľov.

Pod petíciu za jej zatvorenie sa vtedy podpísalo viac ako 12-tisíc ľudí, ktorí sa sťažujú na neznesiteľný zápach a obavy o zdravie. Spaľovňa funguje už roky, miestni volajú po jej zatvorení takmer dve desaťročia – a hoci sa obrátili aj na ministra Tomáša Tarabu, osobne ich neprijal.

Kým minister hovorí o systémovom riešení pre región, skúsenosť z Kysucké Nové Mesto je pre mnohých varovaním, že bez dôslednej kontroly, otvorenej komunikácie a dôvery verejnosti sa z riešenia môže rýchlo stať ďalší problém.