Včera sa Jozef Nevedel vrátil domov. Vlastne len na Slovensko. Do Krásna by mohol doraziť dnes.

„Takto náš vnuk vítal svojho otca po príchode zo záchrannej misie z Turecka. Aspoň cez obrazovku, lebo nevedno kedy príde domov z karantény. Som rád, že pomohol zachrániť niekoľko ľudských životov,“ napísal Jozef Grapa na svojom Facebooku. A pridal fotku, ako jeho vnuk ukazuje na svojho otca – hrdinu, na televíznej obrazovke.

Vnuk Jozefa Grapu víta svojho otca na Slovensku, zatiaľ len cez televíznu obrazovku.

Ako nám primátor povedal, domov sa ešte nedostal. Mohlo by sa tak stať dnes. „Zatiaľ im robia nejaké vyšetrenia. Do karantény snáď nepôjdu, keďže si na letisku podávali ruky s premiérom, ministrom a štátnymi tajomníkmi. Verím teda, že sa doma objaví dnes,“ nádejá sa Grapa.

O svojom zaťovi nám prezradil, že je hasič na Záchrannej brigáde HaZZ v Žiline. A dokonca špeciálne vyškolený a vycvičený na takéto záchranárske práce. V celej republike ich je vraj len desať. Aj preto ho vyslali do Turecka.

Keď to ale prišlo, neváhal vraj ani sekundu. „Ráno išiel do práce. Už predpoludním volal, aby mu dcéra nachystala veci, že odlieta do Turecka. Nezaváhal ani chvíľu. Je to jeho práca a povinnosť,“ prezrádza svokor.

Záchranár sa možno nebál. Zato celá rodina mala oňho strach. Jozef Grapa tvrdí, že to prežívali veľmi ťažko.

„Posielal nám videá, ktoré sa na verejnosť ani nedostali. Najväčší strach sme mali z toho, aby sa na nich sutiny nezosypali, keď sa prekopali dovnútra, aby odtiaľ vytiahli človeka,“ hovorí.

Pre záchranárov to však bolo nielen fyzicky namáhavé a nebezpečné, ale najmä psychicky náročné. „Museli robiť aj ťažké rozhodnutia. Napríklad, keď našli živého malého chlapca, na ktorom bol mŕtvy otec. Nevedeli ho však vytiahnuť. Nakoniec miestni usúdili, že mu, bohužiaľ, nie je pomoci. Museli by mu odrezať nohy a aj tak by neprežil. To bol asi najhorší zážitok, ktorý nám opisoval,“ prezradil primátor Grapa.

Podmienky, v ktorých pracovali, sa neustále zhoršovali. Čas na záchranu sa krátil, robili aj 20 hodín denne, a miestni sa stávali čoraz viac agresívnymi. Chceli totiž zachrániť svojich rodinných príslušníkov, ktorých hlasy často počuli spod sutín. Navyše bola vraj zima a nemali ani čo jesť.

„Bolo to hrozné, keď nám to takto opisoval. Všetci sme už boli radi a šťastní, keď nám volal z letiska, že idú domov. Napriek tomu sme z neho cítili, že je roztrpčený z toho, že nedokázali pomôcť všetkým,“ uzavrel Jozef Grapa.

Dnes sa primátorov vnúčik snáď konečne dočká svojho otca.

Včera, po prílete do Bratislavy, vítal na letisku záchranárov premiér Eduard Heger, aj minister vnútra Roman Mikulec.

Obaja vyzdvihli, že sa im podarilo zachrániť 12 osôb.

„Náš tím bol zložený z 5 horských záchranárov a 10 hasičov, išli do toho dobrovoľne. Majú skúsenosti s takýmito zásahmi, avšak turecká misia bol krst ohňom. Nič, čo sme sa naučili na cvičisku, na tomto bojisku neplatilo, museli sme zabudnúť na všetky štandardné postupy," uviedol veliteľ jednotky Igor Žiak.

Doplnil, že v Turecku ľudia čakajú, že z trosiek odkryjú mŕtve telá ich blízkych, nemajú čo jesť, nemajú kde spať, v noci im je zima. Nemocnice sú preplnené, aj keď sa vyslobodení ľudia dostanú do nemocnice, nemajú záruku, že ich zachránia.