Je 16. január 1968. Na Kubínskej holi sú na lyžiarskom výcviku vysokoškoláci z Elektrotechnickej fakulty Vysokého učenia technického v Brne. Užívajú si krásnu oravskú zimnú prírodu a nikto netuší, že o chvíľu na svahu peklo. Je niečo po desiatej hodine doobeda a všetci študenti sú už na svahu. Z vrcholu nad nimi, asi z výšky 1320 metrov sa ale odrazu uvoľňuje lavína a masa snehu sa rúti dole kopcom.

Stokilometrová rýchlosť stoviek ton snehu nedáva nikomu šancu utiecť. Láme stromy, vytrháva skaly, ničí vlek a so sebou berie všetko, čo jej stojí v ceste: výstroj aj telá lyžiarov. Asi po kilometri sa zastaví približne 600 metrov pod chatou. Lavína je dlhá viac ako kilometer, široká takmer pol kilometra, hrubá okolo dvoch metrov. Pod ňou zostáva uväznených všetkých 53 mladých ľudí.

Spod snehu sa pomaly vyhrabávajú tí, čo mali šťastie a nie sú hlboko. Podarí sa to aj vedúcemu kurzu, ktorý rýchlo dvoch chlapcov posiela po pomoc. Víchrica, ktorá bola v oblasti deň predtým totiž poškodila aj telefónne vedenie. Horská služba sa o tragédii dozvedá až dve a pol hodiny po páde lavíny. Keď prichádzajú na miesto nešťastia, viacerí študenti sú už spod masy snehu vyhrabaní, zúfalo hľadajú svojich spolužiakov. Už vedia, že dvaja z nich sú mŕtvi, ďalší štyria sú ale stále niekde pod snehom.

Medzitým do 12 kilometrov vzdialeného Záskalia dobieha študent, ktorého vedúci poslal po pomoc. Na nohách má iba ponožky a je úplne vyčerpaný. Lyže a lyžiarky po ceste odhodil, pretože ho spomaľovali. Zlé počasie hľadanie komplikuje. Pomáhajú záchranári, lekári, vojaci, svedkovia aj psy. Zranených vozia ratrákom k sanitkám. Nachádzajú aj posledné štyri telá, žiaľ, bez známok života.

Bilancia nešťastia je strašná: šesť mŕtvych, jedenásť ťažko zranených. V mase snehu našli svoju smrť študenti Miloš Kalabis, Marie Fialová, Miloslav Zika, Zdeněk Mikulica, Milan Havránek a Petr Navrátil. Ako pamiatka na študentov stojí nad miestom nešťastia pamätník.

FOTO: mistopis.eu

Tragédia na Kubínskej holi z roku 1968 patrí medzi najväčšie snehové nešťastia na Slovensku. Hluk, ktorý počas zosuvu počuli svedkovia, prirovnali k zvuku tryskového lietadla.

Vo februári 1924 spadla lavína zo svahov Krížnej vo Veľkej Fatre a zničila polovicu osady Rybô. Zahynulo vtedy až 18 jej obyvateľov.

V marci 1956 lavína zo Žiarskej hole v Nízkych Tatrách zničila domček, ktorý využívali lesní robotníci, pod masou snehu vtedy zomrelo 16 mužov.

V roku 1974 sa zrútila lavína zo Sedla nad Sokolom vo Vysokých Tatrách priamo na lyžiarsky svah. Pri tragédii prišlo o život 12 študentov. V roku 2005 zasa lavína v Západných Tatrách pripravila o život 7 českých turistov.