Stredisko lavínovej prevencie HZS počas zimy každodenne v poobedňajších hodinách s platnosťou na nasledujúci deň vydáva bulletin, ktorý sa venuje aktuálnej lavínovej situácii. Nárast lavínovej hrozby podľa horských záchranárov úzko súvisí s prudkými zmenami počasia. Vo všeobecnosti sa najviac lavínových nehôd stáva na svahoch so sklonom 35 až 40 stupňov.

HZS zdôraznila, že po strhnutí lavínou človek nemá veľa možností, pretože je zvyčajne veľmi rýchla a zriedkakedy je dostatočný čas na reakciu.

"V prvej fáze po strhnutí lavínou sa snažíme zachytiť napríklad o okolité skaly alebo stromy. V druhej fáze, keď nás už lavína strhne, sa snažíme pohybom tela dostať na jej povrch. V tretej fáze, keď cítime, že sa lavína spomaľuje, sa pokúšame chrániť si hlavu a vytvoriť si priestor na dýchanie," poradili lavínoví špecialisti HZS. Zároveň však upozornili, že vzhľadom na silu a rýchlosť lavíny má človek zriedkakedy šancu čokoľvek v lavíne počas jej pohybu urobiť.

V prípade, ak návštevníci hôr zaznamenali strhnutie človeka lavínou, treba sa snažiť zapamätať si miesto, kde strhnutého naposledy videli a premietnuť si dráhu, kam ho pravdepodobne lavína odniesla.

"Dôležité je zavolať pomoc a čo najrýchlejšie pristúpiť k vyhľadávaniu, vykopaniu a následnému ošetreniu. Vyhľadávanie a záchranu výrazne uľahčuje kompletná lavínová výbava. Bez nej je záchrana často nemožná," dodali horskí záchranári.

Zvýšené lavínové nebezpečenstvo, tretí stupeň z päťdielnej medzinárodnej stupnice, aktuálne platí vo vyšších polohách Vysokých, Západných a Nízkych Tatier. Vo Veľkej a Malej Fatre je druhý stupeň lavínovej hrozby.