Doplnil, že prvá zmienka o lyžovaní na Martinských holiach sa viaže na obdobie po roku 1921. "Na rozvoj lyžovania malo vplyv niekoľko medzníkov. Prvým bolo založenie Sokola (1919) a Klubu československých turistov (1921). V rámci obidvoch organizácií časom vznikol aj lyžiarsky klub, ktorý už v začiatkoch usporadúval preteky v lyžiarskom behu ulicami mesta," uviedol Bórik.

Druhým medzníkom bola podľa neho výstavba turistických chát na hrebeňoch Malej Fatry. "Na Martinských holiach už v roku 1928 odkúpil Klub československých turistov horáreň Cobrianovcov a prerobil ju na turistickú chatu. Niesla meno po nestorovi martinskej turistiky Andrejovi Halašovi. Druhú chatu začali budovať v rokoch 1932 až 1934 podľa projektu Alberta Urbana. V roku 1944 ju vypálili Nemci. Jej obnova sa uskutočnila koncom 40. rokov minulého storočia," priblížil Bórik.

Pripomenul, že k veľmi aktívnym chatárom v 30. rokoch minulého storočia patril Karol Kern. "Jeho meno je spojené s prvými lyžiarskymi pretekmi na Martinských holiach. V rokoch 1937 až 1943 lyžiari súťažili o Pohár K. Kerna. O rok neskôr k nemu pribudli preteky o Pohár Jána Kohúta (1938 - 1943). Od roku 1944 do roku 1949 sa konali preteky o Pohár Slovenky, na ktorý nadviazal od roku 1950 Memoriál Janka Nováka. Tento memoriál sa poslednýkrát uskutočnil v roku 2000," dodal.

Medzníkom, ktorý poznamenal ďalší vývoj lyžovania, bolo zjednocovanie malých športových klubov a telovýchovných jednôt do novej organizácie - Československého zväzu telesnej výchovy. "V Martine tieto športy zastrešovali Turčianske strojárne. Vznikol Spartak Martin, ktorý mal veľký podiel na napredovaní lyžovania v Martine," uzavrel Bórik.

Výstava v obchodnom centre Galéria v Martine potrvá do 10. februára 2023.