Okolo 17. storočia začali vianočné stromčeky prenikať do bežných domácností. Zvyk si obľúbili najskôr v mestách, postupne na vidieku a koncom 18. a začiatkom 20. storočia prenikla táto tradícia aj na územie dnešného Slovenska.

Jedno z vysvetlení, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, pochádza z raných čias kresťanstva a súvisí s Keltmi. Starí keltskí kňazi, druidi, totiž verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch či v ich kôre. Pred jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu, mladého muža. Na udalosti sa zúčastnil aj legendárny kresťanský misionár Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery. Druidi mladíkovi darovali život a pri strome spoločne oslávili narodenie Ježiša v Betleheme.

Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Zdobil sa perníkmi, domácim pečivom, sušeným ovocím či podomácky vyrobenými ozdobami z papiera, figúrkami zo slamy a z kukuričného šúpolia. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby a sviečky.

FOTO: Múzeum slovenskej dediny Martin

Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo pred 140 rokmi v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, teda 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson.

FOTO: Library of Congress

V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka – fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr s najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami.

FOTO: pixabay.com

Začiatkom 20. storočia sa pod stromčekom začali objavovať aj darčeky pre členov rodiny. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov, čo je 6. januára.