"Nikde nebudeme zvyšovať ochranu nad rámec súčasného stavu bez dohody s občanmi a neštátnymi vlastníkmi," deklaroval Budaj s tým, že túto zásadu budú uplatňovať do ukončenia zonácie národných parkov.

Slovenský kras má v súčasnosti štyri percentá v bezzásahovej zóne, po zonácii by to podľa návrhu malo byť 24 percent. Poloniny majú aktuálne deväť percent a envirorezort by chcel dosiahnuť 46 percent bezzásahovosti. Národný park Veľká Fatra má 21 percent v bezzásahovom režime a ministerstvo podľa Budaja chce dosiahnuť 41 percent, do ďalších desiatich rokoch by to malo byť viac ako 50 percent. "Je to obrovské zvýšenie ich vodozádržnej schopnosti. Drevo, ktoré nebudeme spaľovať a odvážať z lesov bude našou garanciou, že ďalšie roky nebude Slovensko vysychať," podotkol Budaj.

Zonácie sú podľa riaditeľa odboru riadenia národných parkov MŽP SR Mateja Dobšoviča kľúčovou časťou reformy národných parkov. Podotkol, že pri príprave zonácií rešpektoval i súkromné vlastníctvo. "Nezvyšujeme ochranu tam, kde na to nemáme súhlas vlastníka." To však podľa neho neznamená, že sa v nasledujúcom období nepokúsia zlepšiť vzťahy so súkromnými vlastníkmi. Chcú v národných parkoch pôsobiť ako dobrý sused.

Riaditeľ Národného parku Slovenský kras Milan Olekšák je rád, že zonácia stanoví jasné pravidlá na území a zvýši aj jeho atraktívnosť. Zonácia Polonín podľa riaditeľa národného parku Miroslava Buraľa zabezpečí ochranu lokality svetového prírodného dedičstva Karpatské bukové pralesy a prírodných lesov. Je dôležité, že sa určia aj jasné pravidlá pre obhospodarovanie územia. Obaja veria, že zonáciami dôjde k rozvoju prírodného turizmu.

Štátny tajomník Michal Kiča priblížil, že v návrhoch zonácií sa ráta so zásobovaním obyvateľov palivovým drevom. Sú na to presne vymedzené plochy.

FOTO: Facebook / Národné parky Slovenska