Kedy Vás zlákala maľba a kto/čo Vás k nej priviedlo?

„Začal som maľovať asi od troch rokov a kreslil som hlavne rozprávky, ktoré v tom čase boli a kresby z výletov, bolo to prirodzené a spontánne. Rodičia videli, že ma to baví, tak mi nechali priestor, dodnes tie kresby majú odložené. Vedel som, že keď vyrastiem, tak chcem maľovať a byť umelec.“

Cítili ste podporu zo strany rodičov/kamarátov/známych od začiatku, ako ste sa maľbe začali venovať?

„Áno, od samého začiatku ma podporovali rodičia a podporujú má doteraz. V súčasnosti sa k nim pridala ešte manželka, ktorá bola novým podnetom do mojej tvorby. Takisto aj učitelia.“

Akej tematike maľby ste sa venovali vo Vašich začiatkoch so štetcom a čo maľujete dnes?

„V desiatich rokoch som začal navštevovať výtvarný krúžok pod vedením Viery Bariakovej. Tam sme tvorili rôzne kreatívne témy od folklóru cez zátišia a portréty. Neskôr na strednej škole má učil Stano Lajda, ktorý ma priviedol ku klasickej kresbe a maľbe, čo tvorí súvislú líniu až do súčasnej tvorby s obmenou tematiky a trochu iným výtvarným prejavom.

Medzitým som vyštudoval Akadémiu umení v Banskej Bystrici, kde som bol v otvorenom ateliéri maľby pod vedením Rastislava Podobu. Tu som mal možnosť a priestor začať pracovať na svojich vlastných projektoch, hľadať si vlastnú cestu svojho výtvarného prejavu. Práve tu som začal v bakalárskom ročníku premýšľať o environmentálnych témach, o superkonzume, aký podiel má na tom človek, ako sa s tým dokáže vysporiadať a reflektoval som to do svojich obrazov.“

Kto/čo ovplyvnilo Vaše tematické zameranie v priebehu rokov?

„Určite to istým spôsobom ovplyvnili aj učitelia. Ale vždy som maľoval to, čo sa dialo okolo mňa, o čom som premýšľal. Tie environmentálne témy sú pre mňa dôležité aj v súčasnosti. Začal som ich hlbšie analyzovať a pozerať sa na ne z rôznych pohľadov. V mojich obrazoch môžete vidieť ľadovce a ich miznutie, nekonečné spáleniská po požiaroch, kalamity po víchriciach, smog, či už ako dym, alebo svetelný z obrovského množstva umelého osvetlenia v mestách a podobne. Zároveň sa pozerám aj na človeka ako subjekt, aký k tomu všetkému zachováva postoj, či je statický až apatický, alebo sa rozhodne konať a zmeniť dopady svojej činnosti na planétu.“

Aké sú Vaše múzy, čo Vás dokáže inšpirovať k namaľovaniu obrazu?

„Inšpirovať ma dokáže úplne všetko, čo sa v mojom živote stane. Skôr vychádzam zo skúseností, čo práve prežívam, čo sa deje v spoločnosti.“ V akom prostredí najčastejšie maľujete? Ste ten typ umelca, ktorý je zatvorený v ateliéri a nevychádza von, pokým obraz nie je hotový? „Mám ateliér v Rajeckých Tepliciach, kde mám svoje domáce prostredie. Keď začínam maľovať obraz a dostanem sa do flow, maľujem, až kým nie je hotový. Alebo niekedy potrebujem na pár dní vyvetrať myseľ a vtedy do ateliéru nechodím.“

Koľko Vám trvá v priemere namaľovať jeden obraz, s ktorým ste „do bodky“ spokojný? (Ak je to vôbec pri umelcovi možné.)

„Je to veľmi individuálne, záleží od veľkosti, náročnosti kompozície, použitej techniky a aj môjho nastavenia. Niekedy dva až tri dni, niekedy aj dva až tri týždne. Čo sa týka spokojnosti, myslím si, že to nie je možné, pretože je málo obrazov, s ktorými by som bol na 100 % spokojný. Vždy sa nájde niečo, čo by som po čase urobil inak.“

Možno netradičná otázka – počúvate pri maľovaní hudbu alebo musíte mať úplne ticho?

„Rád pri maľovaní počúvam rôzne diskusie, rozhovory a hlavne audioknihy. Hudbu takmer vôbec, tú si skôr vychutnám vo voľnom čase.“

Aké výnimočné výstavy/súťaže ste už absolvovali a aké cenné „víťazstvá“ už máte za sebou?

„Z tohtoročných výstav by som spomenul Earth, wind & fire v Galérii mladých v Nitre, ktorú som mal počas celého leta. A som rád, že som mohol pracovať na projekte Čiernych dier a namaľovať pre nich obraz, ktorý následne vo forme grafiky vystavovali v kaštieli Betliar: Čierne diery × Múzeum Betliar: Priemysel a Andrássyovci.

Veľmi si cením, že som sa tento rok stal laureátom Ceny Martina Benku, a že som sa po tretíkrát za sebou nominoval do finálovej dvadsiatky súťaže Maľba roka, kde som v roku 2020 získal s obrazom Prázdnota tretie miesto.“

Majú vo Vašom živote miesto aj nejaké iné voľnočasové aktivity okrem maľovania?

„Určite áno, aj keď je maľovanie moje najväčšie hobby, niekedy sa potrebujem od neho vzdialiť, aby som potom mohol prísť s novými nápadmi a inšpiráciami. Spolu s manželkou radi chodíme na dlhé prechádzky do lesa, na bicykel, na koncerty a do galérií. Avšak najviac si oddýchnem pri počúvaní LP platní.“

Aké sú Vaše plány do budúcna?

„Chcel by som čo najviac vystavovať doma aj v zahraničí. Už začiatkom budúceho roka ma čakajú dve výstavy, na ktoré sa veľmi teším a to od 12. januára 2023 v Oravskej Galérii v Dolnom Kubíne, kde budem vystavovať spolu s Marekom Jarottom. A moja samostatná výstava v Ateliéri XIII v Bratislave, ktorá bude od 27.januára 2023. Srdečne vás všetkých pozývam,“ dodal pre našu redakciu umelecký maliar z rajeckých Teplíc, Miroslav Sandanus.