Vernisáž expozície, ktorú zahájila riaditeľka Kysuckého múzea Mgr. Helena Kotvasová, sa zúčastnila predsedníčka ŽSK Ing. Erika Jurinová, riaditeľ odboru kultúry Mgr. Martin Hromada, PhD., kysuckí poslanci, starostovia a pozvaní hostia. Po úvodných príhovoroch všetci prítomní za hudobného sprievodu sláčikového kvarteta KKO absolvovali prehliadku novootvorenej expozície.

Autormi libreta a scenára expozície sú zamestnanci Kysuckého múzea Mgr. Martin Turóci, PhD., Mgr. Tomáš Adamčík, PhD., PhDr. Marián Liščák, PhD., Mgr. Andrea Paráčová a Mgr. Vladimír Homola. Expozíciu rozdelili do piatich častí, a to: História Čadce a okolitých obcí, Horelický poklad, Osobnosti mesta, Židovská komunita v Čadci, Priemysel a hospodárstvo.

Okrem informácií si prítomní hostia odniesli aj estetický zážitok, pretože expozícia prezentuje moderný dizajn, v ktorom dominuje silné architektonické poňatie. Dejiny Čadce a okolia boli zrealizované na základe víťazného súťažného návrhu bratislavského ateliéru Kilo Honč, ktorý vniesol do expozície vďaka optimálnemu vymedzeniu prezentovaných tematických okruhov priestorový prvok intimity. Výnimočnosť návrhu spočíva v efektívnom využívaní denného svetla, čo umocňuje pocit z dobre presvetlenej miestnosti a jemné farby dávajú vyniknúť vystaveným exponátom. Expozícia je doplnená o multimediálne zariadenia, SMART technológie a inovatívne prvky.

Prostredníctvom dotykových obrazoviek si prítomní mohli pohodlne pozrieť dokumentačné materiály zachytávajúce udalosti späté nielen s Čadcou, ale aj s priľahlým okolím. Zoznámili sa s obecnými pečaťami Čadce, Čierneho, Horelice, Krásna nad Kysucou, Oščadnice, Rakovej, Skalitého, Staškova, Svrčinovca, Zákopčia či Zborova nad Bystricou. Na multimediálnom stole nahliadli do obdobia 19. storočia, do čias Márie Terézie, ktorá povýšila Čadcu na mestečko alebo aj do tereziánskeho urbára. Svoju pozornosť mohli venovať zimnej výprave počas revolúcie 1848/49 či Košicko-bohumínskej železnici. Interaktívnym spôsobom si v online databáze vyhľadali vysťahovalcov, legionárov a možno i svojich predkov.

Prostredníctvom zdigitalizovanej zbierky pohľadníc a fotografií ponúklo Kysucké múzeum unikátny pohľad na starú Čadcu a okolie, na významné, dnes už neexistujúce ikonické budovy ako napr. Palárikov, Mádayov či Lackov dom. Dokumentačné materiály zachytávajú aj moderné dejiny Čadce 20. storočia, vývoj od druhej svetovej vojny po nežnú revolúciu. Dotykové obrazovky ponúkli možnosť overiť si svoje vedomosti v poučnom kvíze alebo sa uvoľniť sa pri pexese zostavenom zo starých fotografií. Okrem uvedených informácií multimediálny stôl ponúka historické mapy zo 17. až 19. Storočia, ale aj súčasnú interaktívnu mapu Čadce.

Významným postavám kysuckých dejín sú venované dva infokiosky, v ktorých sú informácie o hospodárskych úradníkoch Strečnianskeho panstva Ignácovi Brichtovi a Ignácovi Ševčíkovi, o Jánovi Palárikovi, čadčianskom starostovi Rudolfovi Matterovi, o národovcovi a vzdelancovi Viliamovi Janotovi, prírodovedcovi a kňazovi Jánovi Lušňákovi Lendvaiovi, advokátovi Jozefovi Hranecovi, bojovníkovi a drotárovi Pavlovi Halgašíkovi, učiteľovi a spisovateľovi Petrovi Jilemnickom a fotografovi Arnoštovi Hrazdilovi.

Práve k týmto osobnostiam sa viažu aj vystavené zbierkové predmety, ako sú obrazy R. Mattera a P. Jilemnického, písací stroj americkej výroby zn. Underwood dokumentujúci prvorepublikovú novinársku činnosť Jozefa Hraneca, vydavateľa Kysuckých hlasov. Dominantou expozície je nepochybne vystavená vojenská uniforma príslušníka čsl. domobrany v Taliansku Pavla Halgašíka z rokov 1918-1919.

K vzácnostiam expozície nepochybne patrí Horelický poklad, ktorý koncom marca 2000 objavil pri kopaní základov pre nový plot pri rodinnom dobe nálezca pán Jozef Kubica z miestnej časti Horelice. Z celkového množstva 1658 mincí, uložených v hlinenom krčahu, kysuckí múzejníci vybrali reprezentatívny výber 250 strieborných mincí, obsahujúci grajciare, polturáky, groše, denáre, orty a polbatzeny.

K skutočným skvostom expozície patria vzácne artefakty po židovskej komunite v Čadce – judaiká, ktoré majú vysokú umelecko-historickú hodnotu. Sú dokladom na život kedy početnej židovskej komunity pôsobiacej v meste. K najvzácnejším predmetom nepochybne patrí zvitok Tóry, ktorý asi najvýstižnejšie prezentuje židovskú kultúru a náboženstvo. V centre sekcii venovanej židovskej komunite je umiestnený čierny jedálenský stôl so štyrmi stoličkami. Táto jedálenská zostava pochádza z bytu čadčianskeho rabína z bývalej židovskej fary stojaca v minulosti na dnešnej Palárikovej ulici.

Zvláštna pozornosť je v expozícii venovaná hospodárstvu a priemyslu obdobia socializmu. Návštevník sa môže oboznámiť či už prostredníctvom zbierkových predmetov alebo premietania videí a fotografií o významných podnikoch Slovena, Tatra a Okrasa.