„Organizmy, na sladkú vodu viazané to budú mať v prírode čoraz ťažšie. Lokálne vymierania populácií sú už realitou. Pri mapovaní a monitoringu druhov obojživelníkov je na Kysuciach badateľný zánik mokradí (reprodukčných lokalít) spolu s ústupom druhov a znižovaním početnosti populácií,“ uviedol Peter Drengubiak z CHKO Kysuce.

Prvé obojživelníky, ktoré sa z jari na Kysuciach rozbehnú, či rozoskáču smerom k reprodukčnej mokradi, sú skokany hnedé. Isté reprodukčné a evolučné výhody v budúcnosti majú práve tie jedince, ktoré sa skôr, ako ostatné skokany preberú zo zimnej „letargie“ a nasmerujú si to rovno k vode.

„Súčasne to majú „vyhraté“ predovšetkým tie jedince, ktorým sa podarilo zazimovať blízko reprodukčnej lokality a „spárovať sa s partnerom“ cestou k mokradi. Takto sú na reprodukciu pripravené ako prvé. Je to síce len časť faktorov ovplyvňujúcich reprodukčný cyklus skokana hnedého a jeho dynamiku, ale je pravdepodobné, že ich larvy sa vo vode vyvinú skôr a zároveň majú šancu dosiahnuť úplnú metamorfózu ešte pred tým, ako voda z reprodukčnej lokality zmizne počas letných „horúčav,“ objasňuje Drengubiak.

Horúčavy sa však objavujú z roka na rok skôr, sú neznesiteľnejšie a trvajú dlhšie. A čo je najhoršie, majú nepriaznivý vplyv na mokrade. „Vyzerá to tak, že ani ten prvý skokan, či skôr pár, ktorý sa zapojí do reprodukcie ešte nemusí byť „žiadna výhra“. Rýchlosť akou sa otepľuje a akou intenzitou pôsobia obdobia sucha na prírodu žiaľ neprekoná žiaden skokaní skok, ani ten, prvý, najjarnejší,“ uvádza Drengubiak.

Kým v minulosti deti často a takmer na každom kroku mohli obdivovať žubrienky, dnes je to už skôr rarita a to aj vo vyššie položených oblastiach. Ak budete mať šťastie, musíte byť opatrní.

„Všimnite si v tomto období, že niektoré žubrienky ešte nemajú zadné nožičky, niektoré majú už zadné a aj predné nožičky no sú stále s chvostíkom a závislé na vodnom prostredí. Na brehu, ak budete mať šťastie, môžete zároveň nájsť už plne metamorfované (premenené), okolo 1 cm veľké, či skôr malé skokany. Skoky ich „ranného detstva“ sú niekedy impozantné k veľkosti ich tela. Bežne vedia títo „drobci“ skočiť aj 15 – 20 cm. Buďte však na takomto mieste opatrní a dávajte pozor na to, kde stúpate, dajú sa ľahko prehliadnuť,“ dodáva Drengubiak.

V prírodných podmienkach strednej Európy sa za mokrade považujú všetky biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody. Sú to územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami, či už stojatými, alebo tečúcimi.

Okrem iného, sú prirodzenými čističkami vôd a podieľajú sa na odstraňovaní chemických a organických odpadov, živín a sedimentov. Práve mokrade v krajine zadržiavajú vodu.