Slovenka Otília Vranská je mladá žena, ktorá žije v Prahe. Býva na ubytovni a živí sa prostitúciou. Prácu sa dlhšie snažila si nájsť aj na Slovensku, no nedarilo sa jej. V detstve často kradla, má za sebou pobyt v polepšovni, aj pár zatknutí za túlanie sa, čo vtedajší režim netoleroval. Tak skončila v Prahe a verí, že tu ju čaká lepší život a nájde svoje šťastie. No stal sa opak.

Praha, 31. august 1933. Na odchode z ubytovne hneď ráno pristaví Otíliu domáca pani. Žiada zaplatiť nájomné. Ako obyčajne, nemá ani fuka, no náladu má výbornú. Domácej sa chváli, že ju čaká stretnutie s istým rotmajstrom, za ktorého sa má vydať. Popoludní sa Otília stretáva s kamarátkou Boženou a neskôr sa k ženám naozaj pridáva aj rotmajster Josef Pěkný. No nie je sám. Spoločnosť mu robí Antónia Koklesová, prostitútka zo Žiliny, ktorú Otília z minulosti pozná. Medzi ženami sa náhle strhne hádka a keď sa ako tak upokoja, spoločne odchádzajú do reštaurácie U Kupců. Po pár pivách si neskoro v noci Otília uvedomí, že sa na ubytovňu už o takomto čase vybrať nemôže. Ponuku prespať u Josefa odmieta s tým, že sa pozná s čašníkom z Rokoko baru a prespí vraj u neho.

Trojica sa teda neskoro v noci na Karlovom moste rozchádza. Koklesová a Pěkný idú do jeho bytu, Otília do kaviarne U politické mrtvoly. Tam vraj nebola sama. Svedkovia opisujú vysokého muža s blond kučerami, bol tam vraj častým hosťom. S Otíliou si mali dať biele víno a jablko.

Druhý september 1933, krátko po deviatej ráno. Počas rutinnej kontroly na Železničnej stanici v Bratislave objavuje zamestnanec Československých dráh vo vozni tretej triedy veľký hnedý kufor. Previazaný je remeňom a špagátom. Zvedavý železničiar doňho nazerá. To, čo v ňom nájde, je ako zo zlého sna: odrezaná hlava mladej ženy a dve ženské nohy, zabalené v červenej posteľnej bielizni.

Druhý podobný kufor objavujú ľudia v Košiciach, vo vlaku, ktorý prišiel z Hlavného nádražia v Prahe. V tomto kufri je ženský trup a odrezané ruky. V trupe je sedem bodných rán a všetko je zabalené v posteľnej bielizni.

V kufroch sú aj pánske spodky, špongia, výtlačok novín, zakrvavená plachta a dva výtlačky časopisov. Polícii je jasné, že ide o jedno telo a rozbieha vyšetrovanie.

Časti tela vyšetrovatelia opäť premiestňujú nazad do Prahy, kde hlavu ženy upravia a cez fotografie žiadajú verejnosť o pomoc pri jej stotožnení. V mŕtvej spoznávajú dve ženy svoju sestru Otíliu.

Pitva ukazuje pravdepodobný scenár ohavnej smrti mladej ženy: Otílii niekto najprv podrezal krk a hneď po tom ju dvomi zásahmi udrel do lebky, zrejme sekáčikom na mäso. Podľa súdnych lekárov vtedy žena ešte žila, hoci bola v bezvedomí. Po chvíli jej vrah odrezal hlavu od tela a potom ju ešte sedemkrát bodol do ľavej časti hrudníka.

Pokračoval ďalej, keď žene najprv odrezal obidve nohy aj ruky. Podľa patológov viedol rezy veľmi čisto a vraj vedel, čo robí. Pravdepodobne mal znalosti anatómie.

Polícia už teda poznala obeť, aj spôsob jej popravy, rozbehlo sa vyšetrovanie. Vypočúvali stovky svedkov a skladali príbeh posledných hodín zavraždenej ženy. Cestujúci z vlaku si spomenuli, že s kufrom videli muža, vo veku okolo 30 rokov, tmavé vlasy. Iní cestujúci ale hovorili o mužovi s plavými vlasmi. Čas smrti pomohlo určiť jablko, ktoré pred vraždou jedla Otília. Nestrávené zvyšky nasvedčovali tomu, že zomrela približne hodinu po tom, ako ho zjedla.

Približný čas smrti teda určili na 1. septembra, medzi jednou až treťou hodinou. Svedkovia, ktorí ju videli ako poslední živú, hovoria, že okolo polnoci mala nazrieť do tanečnej sály reštaurácie U Šmelhauzů, akoby niekoho hľadala.

Polícia zisťuje, že sa večer pred smrťou Otília pohádala s Koklesovou a tak medzi podozrivými je aj ona, a spolu s ňou aj rotmajster Pěkný. Obaja však majú alibi, noc údajne strávili spolu. Polícii sa stále nedarí zistiť, kto mladú ženu zavraždil.

Do redakcií novín prichádzajú stovky listov, v ktorých pisatelia tvrdia, že vraha poznajú. Ozval sa dokonca vraj aj samotný vrah, v niekoľkých listoch písal, že zavraždil Otíliu a aj inú prostitútku. Vraj mal zo zabíjania potešenie. No polícii sa zistiť jeho totožnosť nepodarilo. O vražde Vranskej kolovalo viacero teórií, dokonca verzia, že bola obeťou politickej vraždy.

Polícii sa páchateľov ohavnej vraždy nikdy nepodarilo vypátrať.