Uplynulých moto-pretekov v Dolnom Hričove ste sa zúčastnili po prvý raz alebo ste štartovali aj minulý rok?

„Uplynulých pretekov v Dolnom Hričove som sa zúčastnil po druhýkrát. Prvýkrát som štartoval v roku 2021 a prvýkrát som sa aj postavil na trať ako jazdec. V Dolnom Hričove sa to všetko začalo, tu som si prvýkrát vyskúšal závodenie na prírodných okruhoch v kategórii Ducati cup. Vzhľadom na to, že Ducati cup sa jazdí na pravidelnosť, nie na to, kto prvý prejde cieľom, je to o to zaujímavejšie, pretože tie preteky môže vyhrať naozaj každý.“

Aké umiestnenie ste v akej kategórii na uplynulých pretekoch v Dolnom Hričove dosiahli a aké boli Vaše prvotné pocity z uplynulých pretekov?

„Na svojich prvých pretekoch v Hričove som sa umiestnil, ak sa dobre pamätám, okolo desiateho miesta a v druhom preteku nejako podobne. Štartoval som len v Ducati cupe. Je to zatiaľ jediná trieda, ktorú som jazdil, aj keď tento rok som mal možnosť vyskúšať si Babettu vo voľnom tréningu. V pretekoch v Dolnom Hričove, v triede ktorú jazdím, sa konali dva preteky - v sobotu jeden a v nedeľu jeden. V sobotu som sa umiestnil na bedni ako druhý, bohužiaľ, v nedeľu až na trinástom mieste - to je tá pravidelnosť. Pocity boli super - ako vždy, keď máte možnosť zajazdiť si na trati s ľuďmi, ktorých poznáte. A sú to všetko skvelí ľudia, ako na trati, tak aj ako kamaráti. V minulom roku boli umiestnenia niekde okolo desiateho miesta, pocity boli zmiešané a nervozita príliš veľká. Aj keď vám každý v Ducati cupe povie, že o nič nejde, je to náročné po prvý raz všetko sledovať. Všetko je pre vás nové a celkovo stresujúce.“

Ako ste sa na júnové preteky v Dolnom Hričove pripravovali?

„Príprava na Dolný Hričov bola, dá sa povedať, normálna. Ako na každé preteky. Týždeň pred pretekmi nejaká tá jazda po cestách, či je s motorkou všetko v poriadku. Naloženie a zbalenie do dodávky, pobaliť rodinu a ide sa.“

Aký je Váš príbeh motorkára, ako ste sa k jazdeniu na motorke dostali?

„Tu sa trošku pobavíte. Keďže jazdím na motorke oficiálne štyri roky, neoficiálne päť, je to stále jedna veľká zábava a radosť. K jazdeniu som sa dostal jedného dňa, keď som sedel v práci s kolegom a pýtal sa ma, čo stále obzerám v telefóne. Tak som mu povedal, že by som chcel nejakú motorku do lesa alebo na lúku. Že mi to rodičia zakazovali a vždy som to chcel vyskúšať. On na to: „Tak si kúpme dve a budeme sa voziť spolu“. Tým to všetko začalo.

Prišlo prvé Enduro, za ním druhé, tretie, štvrté a vtedy som si povedal, že by to chcelo vodičák a niečo na cestu. Prerobil som si Enduro na Motard a začal som sa voziť po cestách. Jasné, pomedzi to som spravil vodičák na veľkú motorku. Mal som tridsaťjeden rokov. Potom prišla prvá cestná motorka, na ktorej bola aj prvá nehoda. Skončilo to zlomenou kľúčnou kosťou, operáciou a rozbitou motorkou. Po zotavení prišla druhá motorka, Yamaha FZ1 a začal som jazdiť ešte viac. Jedného dňa prišiel známy, že či idem na Šturec sa povoziť.

Vedel som, že tam chodia rýchli chalani, vôbec som sa na to necítil, ísť tam niekomu zavadzať. No netrvalo dlho a vybral som sa tam s druhým kamarátom. Vtedy prišlo to, že ma to tam priťahuje. Ten pocit bol čarovný. Keď som videl chalanov, ako tam jazdia, povedal som si, že tam začnem chodievať častejšie. Keď tam chodíte pravidelnejšie, začnete spoznávať ľudí, potom si pýtate radu, dve tri, začnete sa zlepšovať. Všetko je to jeden veľký tréning, len sa netreba báť pýtať si radu a pomocnú ruku.“

Ako často chodievate jazdiť na motorke?

„Vždy, keď je možnosť, niekedy viac, inokedy menej. Ale keď sa dá, minimálne dvakrát do týždňa. Prvoradá je rodina, potom práca, potom koníčky, takže priority sú dané.“

Utrpeli ste počas Vašej kariéry motorkára aj nejaké vážnejšie zranenia? Ako by sa im dalo predchádzať, ak by ste mohli poradiť ostatným motorkárom?

„Počas mojej kariéry som utrpel len jedno vážnejšie zranenie, a to trieštivú zlomeninu kľúčnej kosti, čo si vyžiadalo operáciu, šesť skrutiek a platničku. Vôbec ma to neodradilo. Predchádzať zraneniam v dnešnej dobe je veľmi ťažké, ale hlavne sa treba na motorku riadne obliecť. Nie je to o rifliach a krátkom tričku. A hlavne motorkár má myslieť aspoň dva kroky dopredu a ľudia v autách by mohli byť tolerantnejší. Predsa sú chránení plechom, motorkár ničím.“

Aké preteky Vás tento rok ešte čakajú, akých by ste sa rád zúčastnili?

„Tento rok by som chcel po prvýkrát odjazdiť celý Ducati Slovakia Cup a v ňom každý pretek. Ešte nás do konca sezóny čakajú tri preteky, jeden v Holíči a dva v Trenčíne. Uvidím, či sa mi podarí odjazdiť všetky a aké budú ďalšie možnosti.“

Chceli by ste niečo odkázať ostatným moto-nadšencom a motorkárom?

„Na záver by som chcel poďakovať celej svojej rodine, hlavne manželke a dcére, že ma v tom podporujú a chodia so mnou na všetky preteky a starajú sa tam o mňa. Motorkárom môžem odkázať len jedinú vec, nech jazdia s rozumom, či rýchlo, či pomaly, len nech myslia na to, že ich doma niekto čaká.“