V odbornej literatúre sa dočítame, že Kálov je starý stredoveký názov územia Žiliny, na ktorom vznikla pôvodná zástavba prízemných domov už v 17. storočí.

„Ulica Kálov viedla v smere do Sliezska, s ktorým obchodníci a remeselníci Žiliny od 14. storočia udržovali čulé obchodné styky, prekvital najmä obchod s vlnou a súknom. Ulica tvorila prístup od Sliezska a Poľska na starej obchodnej ceste. Z Tešínska prišli v 13. storočí aj nemeckí hostia, ktorí sa podieľali na založení mesta. Kálovske predmestie ničili časté povodne Váhu, ale aj požiare,“ priblížili historické fakty Jozef Moravčík a Peter Štanský a ďalej pokračovali:

„Nachádzajú sa tu významné budovy späté s históriou Žiliny. Pôvodne do Kálova patrila aj dolná časť dnešnej Hurbanovej ulice. Sú tu pekné a významné stavby, ako je Finančný palác – dnešná Prima banka Slovensko, a.s., Bacherova vila, Kláštor františkánov a Kostol sv. Barbory, hotel Dubná Skala, Hotel Tatra. Na konci ulice je hotel Slovan a Remeselnícky dom. Pri ňom sa nachádzal od stredoveku až do roku 1813 špitál pre chudobných a chorých.“

Foto: Turistický portál Mesta Žilina

Foto: Turistický portál Mesta Žilina

Pôvodnú stredovekú zástavbu začiatkom 20. storočia podľa ich slov nahradili väčšinou secesné dvojposchodové budovy, medzi nimi i dom číslo 3, v ktorom žil známy žilinský fotograf Ján Vykopal.

„Na mieste jeho domu bol starší dom, patril Danielovi Koreňovi. Od neho ho kúpil Vykopal spolu s manželkou Elenou, rodenou Kicsiny za 2 400 korún. Pravdepodobne v tomto a nasledujúcom roku postavili súčasnú budovu v secesnom slohu, ktorá patrí k najkrajším secesným stavbám Žiliny. Pôvodne v budove nebol vodovod ani kanalizácia, mesto v tom čase ešte nemalo tieto vymoženosti. Toto všetko sa urobilo až v rokoch 1912 až 1913, vtedy bola v dome podľa zachovalých plánov vybudovaná kúpeľňa,“ uviedli historici.

Budova je podľa odbornej literatúry známa najmä svojou neobyčajne zaujímavou fasádou, na ktorej dominuje mozaika ženskej postavy, pripomínajúca kresby českého maliara Alfonsa Muchu.

„Na základe tradícií bolo podnetom pre realizáciu tejto mozaiky stretnutie s Alfonsom Muchom v Paríži, kde sa inšpiroval jeho dielom. V roku 1934 po úmrtí majiteľa domu, ktorý zomrel na pľúcnu chorobu, tento zdedili jeho deti Irena, Albert a Jolana a potom zasa ich dediči. Títo dom vlastnili až do roku 1961, kedy bol znárodnený,“ uvádza odborná literatúra.

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Turistický portál Mesta Žilina

Foto: Turistický portál Mesta Žilina

Ján Vykopal bol predovšetkým významným fotografom, najmä Žiliny a jej obyvateľov. Na svojich fotografiách zachycoval významné spoločenské udalosti mesta, rôzne slávnosti, pochody, cvičenia a podobne.

„Popritom fotografoval aj obyvateľov mesta a širokého okolia. V jeho fotografickom archíve sa aj po jeho smrti zachovali tisíce sklenených negatívov, z ktorých sa žiaľ väčšina nezachránila. Časť negatívov týkajúcich sa Budatína, zachránili pracovníci múzea, kde sa doteraz aj tieto negatívy nachádzajú. Veľa pohľadníc vyhotovených Jánom Vykopalom sa v súčasnosti nachádza v súkromných zbierkach a často sa objavujú ako ponuka na dražbách. Fotoateliér Jána Vykopala zamestnával fotografku Máriu Vlkovú a aj jeho dcéra Irena bola tiež fotografkou. Fotografie a pohľadnice Jána Vykopala sú veľmi cenným prínosom pre lepšie spoznávanie histórie mesta, najmä jeho stavebného vývoja. Jeho dielo tvorí genius loci Žiliny,“ uviedol Moravčík so Štanským pre žilinskú turistickú kanceláriu.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: WWW nzr.trnava.sk / Mikuláš Schneider s husľami, ateliér J. Vykopal Trnava, okolo roku 1900

Foto: WWW nzr.trnava.sk / Antónia Husičková s mamou, ateliér J. Vykopal (Žilina – Piešťany)

Foto: WWW nzr.trnava.sk / Portrét staršieho muža, ateliér J. Vykopal Trnava, okolo roku 1900

Žilinský fotograf Ján Vykopal bol podľa získaných informácií aj veľkým cestovateľom.

„Začiatkom 20. storočia precestoval kus zemegule a priniesol si množstvo exotických exponátov, z ktorých viaceré odovzdal do vtedajšieho Mestského múzea v Žiline. Počas svojich ciest navštívil Tichomorské ostrovy aj ostrovy Indonézie: Nová Kaledónia, Fidži, Samoa, Tahiti, Mauritius, Jáva, Nová Guinea, Timor, Nové Hebridy. V Európe zasa aj Dalmáciu, ale aj krajiny Južnej Ameriky Peru a Brazíliu. Zavítal i k Červenému moru v Adene a dokonca až do ďalekej Číny – Šanghaj,“ rozrozprávali sa historici o známom fotografovi a dodali:

Foto: WWW nzr.trnava.sk / Reklama na kartóne z fotografie okolo roku 1900

Foto: WWW nzr.trnava.sk / Reklama v novinách Nagyszombati hetilap z roku 1894, Štátny archív v Trnave, fond novín a časopisov

„Do múzea venoval niekoľko desiatok starých mincí, rôzne korále, mušle, čelenku aj náhrdelník z mušlí, kolibríky, drevený vejár, herbáre exotických rastlín, ale aj desiatky fotografií z prístavov, lodí, námorníkov, domorodcov a tak ďalej. Medzi vzácnejšími predmetmi boli aj dve umelecké dýky v drevených pošvách, dva veľké luky aj so šípmi, vojenská sekera aj ručne kreslená mapa zemskej pologule. Predmety prevzal riaditeľ múzea 21. februára 1944 a vyhotovil spoločný zoznam exponátov. Žiaľ, po preložení múzea z radnice do Budatínskeho zámku, sa veľká väčšina exponátov stratila a už sa nedostala do nových zoznamov zbierok múzea.“

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera