Je 3. august 1994. Ronald a jeho bývala manželka sa vyvážajú po Bratislave na požičanom aute. Nie je to ale vyhliadková jazda. V hlavách majú totiž jasný, dopredu premyslený plán. Láka ich zbohatnúť bez práce. Idú práve okolo Prioru na Kamennom námestí, keď v stánku s rýchlym občerstvením zbadajú jeho majiteľa, Juhoslovana Rustamaja Xhejmala. Auto zaparkujú a Zuzana z neho vystupuje.

Kráča námestím k mužovi v stánku. Vypytuje sa na výmenu peňazí, no je to iba zámienka, a muž s ňou ide ochotne do auta. Tam ale od Ronalda dostáva strelu z malokalibrovky. Juhoslovan je ťažko zranený. Útočníci mu berú takmer 10 tisíc korún, ktoré má pri sebe a v jazde, aj so zraneným Rustamajom pokračujú ďalej. Vezú ho k ramenu Malého Dunaja. Tam Ronald svoje dielo chladnokrvne dokoná, keď Rustamaja strieľa dvakrát do hlavy. Bezvládne telo spoločne poviažu, zaťažia a hádžu do vody. Auto, ktoré majú požičané od rodičov Zuzany, likvidujú.

Po vražde odchádzajú Ronald a Zuzana na dovolenku a užívajú si ju bez výčitiek svedomia.

Medzitým, o štyri dni, 7. augusta 1994 Malý Dunaj vyplavuje telo muža. Je ním Juhoslovan Rustamaj.

Rozbieha sa vyšetrovanie. Polícia sa dostáva na stopu, ktorá vedie k Brhlíkovi a jeho bývalej manželke Zuzane. Žena je naňho stále až priveľmi naviazaná, zrejme aj preto sa k spáchaniu ohavného činu ochotne pridala. Vraždu im napokon aj dokážu. Zuzana svoj čin oľutuje. Obaja tvrdia, že vraždiť nechceli, ich plánom vraj bolo iba lúpiť.

Brhlík však nie je pre policajtov neznámy. Na tlačovú konferenciu bývalého ministra vnútra Ladislava Pittnera prišiel totiž ozbrojený dvoma krátkymi strelnými zbraňami. Polícia ho vtedy, samozrejme, odzbrojila.

Počas vyšetrovania vraždy Juhoslovana však vychádza na povrch informácia, že jeho vraždu plánoval Brhlík už predtým. Plán mu ale nevyšiel, pretože nemal k dispozícii auto.

Za lúpežnú vraždu napokon obaja dostávajú nepodmienečné tresty, Ronald v trvaní 25 rokov a Zuzana 14 rokov. Po odvolaní ich rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd SR.