Bol slnečný deň a keď Dominika s Michalom kráčali na pláž, ani vo sne by im nenapadlo, ako sa skončí. Po ťažkom úraze, doráňaný a v ohrození života sa Michal ocitol v nemocnici. Dominika má tie chvíle stále pred očami. „Bol to strašný pohľad. Z hlavy mu trčali hadičky, odsávali mu krv, dýchal za neho prístroj, strašne som sa oňho bála.“

Dlhé týždne strávil Michal v nemocnici v španielskom Santa Cruz, kde mu po celý čas boli oporou rodičia, aj priateľka Dominika. Tam mu zafixovali zlomenú panvu, aj operovali ruku. Po stabilizovaní stavu ho koncom februára letecky previezli do nemocnice v Žiline, na Kliniku úrazovej chirurgie. „Po pár prvotných kontrolách som začal cvičiť každý deň fyzio a každým dňom sa môj stav postupne posúval bližšie a bližšie k „normálu“. Po pár dňoch som sa začal učiť pomaly používať barle, na začiatku iba so zdravou pravou nohou,“ opisuje Michal.

Michal v nemocnici v Santa Cruz.

Šestnásty marec bol prelomovým dňom. Michalovi z panvy odstránili fixátor a operácia ukázala, že ďalšia nie je potrebná. „Našťastie sa dovtedy všetko dobre zrastalo a nebola nutná žiadna ďalšia operácia, ani znovuzavednie nejakých titánových platničiek.“

Výborná správa prišla aj na druhý deň, ako darček k narodeninám, ktoré práve Michal mal. „Na moje narodeniny, mi primár Kacian oznámil, že 18. marca ma púšťajú na domácu liečbu,“ opisuje Michal. Veľkú radosť prežívali aj jeho blízki. „Michala mám už doma, chodí 2x do týždňa na fyzioterapiu, cvičí, snaží sa. Je to zázrak, každý týždeň sa zlepšuje,“ tešila sa Dominika.

Michal Časnocha v žilinskej nemocnici.

Prvé dni doma však boli náročné. „Prvé týždne boli ťažké pre všetkých, dokázal som na barlách ledva prejsť pár krokov, nemohol som sedieť. Našťastie, regenerácia a pravidelné stretnutia u fyzioterapeuta mi pomohli k rýchlemu návratu do „normálu“. Dnes som už viac menej sebestačný,“ teší sa zo svojho napredovania Michal. .

V piatok 13. mája absolvoval operáciu, počas ktorej mu z ruky odstránili tzv. Kirschnerove drôty. „Momentálne mám na ruke opuch a komplikuje to aj ekzém, ktorý sa v okolí rany objavil,“ opisuje svoj aktuálny stav Michal. Kým si povie, že je v poriadku, čaká ho ešte dlhá cesta. Na tej mu od začiatku pomáha energia, ktorú cíti z okolia. „Ďakujem všetkým, čo na mňa mysleli, modlili sa za mňa, pomohli, stáli pri mne. Veľmi si to vážim a verím, že aj to je dôvod, že sa zotavujem a z najhoršieho som vonku.“

Michal a Dominika posledná spoločná foto pred úrazom.

Dominike aj Michalovi jeho úraz život obrátil doslova naruby. „Zlého veru dal dosť, najmä bolesti som si zažil požehnane a toľko času v nemocnici som ani len nemyslel, že zažijem. Čakanie u doktorov momentálne musím brať ako samozrejmosť,“ hovorí Michal, no dodáva, že na druhej strane ho ťažké obdobie, ktoré prežil aj posunulo dopredu. „Dostal som druhú šancu, tak sa teším viac ako dovtedy, vážim si veci, ktoré dovtedy som bral ako samozrejmosť a človek asi niekedy musí o niečo prísť, aby si to vážil a uvedomil. Odteraz, snáď už iba pozitívne veci nás postretnú,“ uzatvára Michal.

Dominika a Michal v máji 2022.