Kedy plánujete odštartovať sezónou 2022 na hrade Hričov? Čo všetko je potrebné dovtedy zabezpečiť?

Naše združenie v podstate od roku 2021 oficiálne pracovnú sezónu neukončilo, nakoľko máme pod opaterou aj dve budovy: mýtnicu v obci Dolný Hričov a budovu starej školy v Hričovskom Podhradí, kde sa dá robiť aj v zime. Na týchto objektoch pracujeme aj v týchto dňoch. Je pravda, že na hrade sa od konca novembra 2021 nepracuje, no počas zimného obdobia som písal množstvo projektov a vyučtovával minuloročnú sezónu. Aktuálne máme hradné auto – Ladu Nivu v oprave a čakáme, kedy sa nám vráti. Taktiež potrebujeme zohnať na pripravovaný najväčší murársky zákrok dubové trámy o rozmeroch 25x25 cm s dĺžkou 2,5 metrov, čo je veľký problém zabezpečiť. Na hrade začneme pracovať už v priebehu mesiaca apríl, kedy musíme na hrad vyniesť množstvo piesku, vápna, vody a zahasiť vápno, aby sme už v priebehu mesiaca máj mohli začať naplno murovať.

Aké práce vás čakajú tento rok? Na ktoré časti sa chcete prioritne zamerať?

Okrem najväčšej priority, čo je hrad Hričov, nás čakajú murárske a reštaurátorské práce v mýtnici, realizácia elektriky a oprava okien v budove starej školy a murárske práce na hrade Súľov.

Na hrade Hričov plánujeme v priebehu mesiaca máj začať s opravou murovanej podlahy v rožnej veži a dokončiť za pomoci murárov-horolezcov škárovanie západnej steny zadného paláca z exteriéru. Objekt zadného paláca je hmotou muriva najväčším hradným objektom. Tento rok plánujeme ukončiť jeho základnú konzerváciu a po rokoch dať z neho dole lešenie. Aby sa tak udialo, potrebujeme ešte dokončiť opravu korún, doplniť do stropných otvorov časti trámov, obnoviť dve štrbinové strieľne, vykonať v interiéri archeologický výskum a vyškárovať veľkú časť interiéru. Murársky zákrok bude pokračovať aj na obnove zaniknutej obvodovej hradby stredného paláca, v miestach, kde je dnes strmá roklina. Práce na tomto mieste budú pokračovať už tretí rok a čaká nás tu množstvo práce aj v nasledujúcich rokoch.

Najväčší murársky zákrok plánujeme vykonať na obnove brány, ktorá oddeľuje predný a stredný palác. Dnes sa tu nachádza druhé drevené schodisko. Plánujeme tu obnoviť špalety vstupu, do nich osadiť dubové zárubne o rozmeroch 25x25cm s výškou 2,5 metrov. Drevo musí byť dubové alebo agátové, čo sú naše najtvrdšie a najodolnejšie dreviny. Následne bude osadená aj drevená závora a dubové masívne preklady. Nad prekladmi bude zamurovaný rozsiahly výpadok muriva približne o hmote 5 m3 muriva. Z pamiatkového úradu máme v budúcnosti povolené do vstupu osadiť aj repliku stredovekých dverí.

Všetky tieto práce sú však závislé od finančnej podpory zo strany Ministerstva kultúry SR (MKSR) a aj to, do akej miery budú zrealizované. Zatiaľ však stále neboli zverejnené výsledky schválených projektov a opätovne so schvaľovaním a zverejnením meškajú ako každý rok. Keďže sme už dva roky neorganizovali naše tradičné podujatie Dušičkový výstup z dôvodu pandemickej situácie, tak sme sa rozhodli zorganizovať toto leto večerné podujatie s výstupom na hrad. O detailoch budeme informovať neskôr a možno, ak bude situácia na jeseň lepšia, zorganizujeme aj spomínaný Dušičkový výstup na hrad.

Hrad zachraňujete od roku 2010. Aké najväčšie míľniky ste za tento čas dosiahli?

Jedným z najprelomovejších rokov v záchrane hradu bol rok 2012, kedy sme získali prvú finančnú podporu z MKSR. Vykonalo sa množstvo potrebných murárskych zásahov a vykonali sa potrebné výskumy, ako aj prvý archeologický výskum. Taktiež sme v tomto roku ručne prekopali neprejazdné úseky príjazdovej cesty na hrad v dĺžke cez 20 metrov. Veľkým úspechom v značení hradu bol rok 2013, kedy bol realizovaný úspešný cezhraničný poľsko-slovenský projekt vypracovaný obcou Hričovské Podhradie. V rámci projektu som vytvoril trasovanie náučného chodníka a vzniklo 20 vyrezávaných tabúľ a dva drevené altánky, ktoré sú súčasťou okruhu po hradnej lokalite.

V rokoch 2016 – 2018 som zapojil naše združenie do projektu Zapojenia nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva, v rámci čoho sme v období troch rokov zamestnávali na hrade pomocníkov. Projekt bol moc náročný a obohatil nás o množstvo skúseností. V roku 2018 rozšírilo naše združenie svoj záber prác o objekt mýtnice v obci Dolný Hričov. Do bezplatného prenájmu sme získali prízemné miestnosti tohto objektu s tým, že interiér prinavrátime do historickej podoby a vytvoríme tu výstavné priestory, nakoľko naše združenie sa chce v budúcnosti uberať aj týmto smerom. Pre mňa osobne bol významný aj rok 2020, kedy som bol vyhlásený a ocenený ako Dobrovoľník roka v Žilinskom samosprávnom kraji a získal som aj čestné občianstvo v obci Dolný Hričov.

Najúspešnejším a najsilnejším rokom bol rok 2021. V tomto roku sme pribrali pod našu opateru aj hrad Súľov, kde sme spustili úspešnú spoluprácu aj s miestnym obyvateľstvom a vykonali sme dve murárske brigády, počas ktorých sme zachránili fragmenty dvoch klenieb, ktorým hrozil v blízkej dobe zánik. Taktiež sme sa stali v tomto roku 50 % vlastníkmi budovy starej školy v Hričovskom Podhradí, kde v spolupráci s obcou plánujeme vytvoriť múzejné zariadenie. V tom istom roku bola vykonaná aj výmena strešnej krytiny. Od roku 2021 tak spravujeme už 4 objekty. Čo sa týka kultúrnych podujatí, uchytila sa nám akcia s názvom Dušičkový výstup, ktorú som vymyslel v roku 2015. Odvtedy sa stala tradičným podujatím spojeným s tombolou a účasťou niekoľko stoviek ľudí.

Ako by ste zhrnuli posledné dva covidové roky na hrade? Ovplyvnila pandémia nejakým spôsobom vaše aktivity?

Čo sa týka aktivít na hrade, tak negatívne to ovplyvnilo akurát podujatie Dušičkový výstup, ktoré sme už dva roky z dôvodu pandémie neorganizovali. V ničom inom nás to neovplyvnilo, naopak počas tohto obdobia sa výrazne zvýšila návštevnosť turistov na hrade, čo sa pozitívne odrazilo aj na dobrovoľných príspevkoch.

Do akej podoby chcete hrad dostať? Plánujete v budúcnosti niektoré priestory aj komerčne využiť (expozícia, bufet), ako je to napríklad na hrade Lietava?

Hrad Hričov plánujeme momentálne len zakonzervovať a dostavať niektoré architektonicko-historické detaily, ktoré máme zdokumentované. Areál chceme samozrejme zabezpečiť zábradliami a v prednom paláci vytvoriť schodisko s podestou k oknám na prvom nadzemnom podlaží. Zároveň by to mohlo slúžiť ako vyhliadka. Až čas ukáže, či budeme riešiť aj prípadné prestropenie dvoch poschodí v zadnom paláci. Na hrade Súľov plánujeme vykonať len minimalistickú konzerváciu. Budúcnosť združenia vidíme aj v múzejnej a expozičnej činnosti. Z tohto dôvodu realizujeme aj obnovu mýtnice a budovu starej školy. Práve tu je možnosť po zabezpečení vystavovať aj originálne archeologické nálezy z hradu Hričov.

Žilinský región je pomerne bohatý na hradné zrúcaniny. Čím je podľa vás zaujímavý práve Hričov?

Hričov je menší hrad, no o to zaujímavejší v lone prekrásnej prírody Súľovských skál. Je z neho zachovaného oveľa viac ako z hradu Súľov a z jeho najvyššieho bodu je výhľad na všetky svetové strany, čo je v porovnaní s inými hradmi vzácnosť. Za dobrého počasia vidno z hradu až Lysú horu v Česku. Taktiež na hrad vedie krásny náučný chodník s vyrezávanými tabuľami a jeho trasa vás zavedie až k trom menším jaskyniam pod hradom. Samotný hrad je v porovnaní s Lietavou alebo Starhradom menej známy, a tak tu vie človek zažiť väčší pokoj a nevyrušujú vás davy turistov.

V akom zložení a v akom počte momentálne pracujete na hrade?

V združení je desať členov, no aktívne sa do prác zapájame šiesti. Väčšie murárske práce na hrade vykonávajú živnostníci a niekoľkokrát do roka organizujeme brigády v spolupráci so Sekciou pre mládež v rámci ŽSK. Do prác sa môže zapojiť každý, komu nie je ľahostajný osud našich hradov a radi medzi nami privítame aj nových nadšencov.

Ako vieme, okrem hradu Hričov ste sa minulý rok pustili aj do záchrany hradu Súľov. Prečo ste sa rozhodli začať s prácami aj na tejto zrúcanine?

Už dlhšie som sa zaujímal aj o tento hrad, nakoľko je to najbližší hrad k Hričovu. Hrad dnes tvorí len niekoľko fragmentov murív a definitívne nám mizne pred očami. Vzhľadom na jeho stav a minimálny rozsah murív som si uvedomoval, že ak sa už blízkej budúcnosti nezačne s hradom niečo robiť, tak úplne zanikne. Je to jeden z najextrémnejšie dostupných hradov a je neoddeliteľnou súčasťou Súľovských skál. Posledné dva – tri roky som sa snažil zmobilizovať nadšencov v obci Súľov, aby vytvorili združenie a pustili sa do záchrany hradu. Podarilo sa mi nadviazať spoluprácu s miestnym OZ Pod skalami a lesným pozemkovým spoločenstvom Semerovským.

No záchrana hradu je pomerne náročná vec. Musíte mať skúsenosti s organizovaním záchrany, musíte vedieť murovať s kameňom, poznať receptúru na prípravu vápennej malty, musíte mať kontakty na pamiatkarov a musíte vedieť nadchnúť ľudí pre spoločnú vec a vedieť ich zaučiť a organizovať. Toto je beh na dlhé trate a na hrade Súľov nie je času nazvyš. Preto sme si minulý rok uvedomili, že okrem nás to nik neurobí a záleží len na nás, či tu hrad ešte ostane pre budúce generácie alebo nie. Tak sme zorganizovali stretnutie so zamestnancami Krajského pamiatkového úradu Žilina, miestnymi nadšencami, majiteľmi pozemku a podarilo sa nemožné. Urobili sme dve murárske brigády, vyniesli sme na hrad ručne potrený materiál a murovali sme na troch zákrokoch.

Podporil nás aj starosta a vyviezol nás na traktore do polovice trasy aj s materiálom potrebným na murovanie. Odtiaľ sme všetko vynášali na pleciach a ručne. Niekoľko badasiek s vodou, 25 kg vrecia s maltou, rebrík a iné. Na druhú brigádu nám tieto veci vyniesli dobrovoľní hasiči zo Súľov-Hradná. Podarilo sa nám zachrániť v hornom hrade dva fragmenty valených klenieb, ktoré držali silou vôle a ktoré by pravdepodobne neprežili najbližšiu zimu. Na dolnom hrade sme vyškárovali jednu okennú klenbu a doplnili sme chýbajúce murivo pod parapetom jedného z okien. Tento rok plánujeme vykonať tri murárske brigády a pokračovať v rozrobenej práci a spustiť záchranu ďalšieho cenného detailu tzv. smolného nosa, nad vstupom do horného hradu.

Okrem iného opravujete aj budovu bývalej mýtnice v Dolnom Hričove a popritom aj starú školu v Hričovskom Podhradí. Ako zvládate pracovať na štyroch miestach naraz?

Takmer nikto nechápe, ako je možné, že nás je tak málo a zachraňujeme 4 objekty. Úprimne ani sám neviem, ako to je možné, no máme veľké šťastie na výborných ľudí. Je nás málo, ale všetci sme veľmi aktívni a pracovití. Každý z nás vie murovať alebo škárovať. Všetci sú manuálne zruční. Počas letnej sezóny všetku energiu sústredíme na hrad Hričov. Hradu Súľov nechceme a ani nemôžeme venovať viac ako tri brigády ročne. No pri jeho malých rozmeroch je aj toto cesta, ako sa dá hrad zachrániť. Samozrejme pri veľkom hrade by to nebolo možné a bol by to len zúfalý výkrik do tmy. No hrad Súľov aj napriek nedostupnosti je možné zachrániť a práve to, že je tak malý, je momentálne jeho šťastím. V zimných mesiacoch sa zas venujeme mýtnici a budove starej školy. Na hradoch sa sezóna ukončí a práce vieme realizovať pod strechou.

V mýtnici plánujeme do konca mesiaca apríl osadiť a zamurovať kamennú dlažbu do jednej z miestností. Pod dlažbu osádzame zároveň elektrické rozvody pre budúce osvetlenie miestností. Dlažbu sme získali darom z kostola v Predmieri a pochádza z 19. storočia. Túto miestnosť plánujeme tento rok celú dokončiť a pripraviť na budúce výstavné účely. Bude tu ešte realizované reštaurovanie pôvodných omietok a obnoví sa vybúraný vstup do miestnosti, v rámci čoho sa osadia drevené zárubne, obnoví sa tehlová klenba a zamuruje sa výpadok v murive nad klenbou. V budove starej školy chceme opraviť všetky pôvodné okná. Budú vybrúsené, opätovne natreté a niektoré zasklené. V spolupráci s obcou Hričovské Podhradie chceme dať urobiť v celej budove nové elektrické rozvody, zásuvky a možno bude čiastočne znížený aj strop.

Hrad Hričov zachraňujete od roku 2010 a vieme o vás, že ste tejto práci veľmi oddaný. Prečo ste sa rozhodli vydať sa práve týmto smerom?

Od detstva ma fascinovali hrady. Ako dieťa som dokázal hodiny listovať jednu knižku o hradoch a stále ma to bavilo. Otec ma často brával na výlety po hradoch, a tak som si už hrady ako Hričov, Súľov a Starhrad zamiloval ako dieťa. História a záujem o pamiatky u mňa pretrval a vyštudoval som vysokú školu odbor muzeológia v Nitre. V prvom ročníku na VŠ som založil Združenie priateľov Hričovského hradu. Predtým som chodieval aktívne pomáhať na hrad Lietava a neskôr som bol spoluzakladateľom OZ na záchranu Starého hradu, kde som roky pripravoval pôdu na vznik nového OZ.

Aktuálne pracujem vo Vlastivednom múzeu v Považskej Bystrici ako etnológ a vo voľnom čase reštaurujem aj starodávny nábytok. Taktiež ma fascinujú starožitnosti a sám ich zbieram. Celý môj život sa točí kolo hradov, histórie, múzeí, starožitností a hudby.