Stopy Janka Kráľa sú najvýraznejšie v Liptovskom Mikuláši a v Martine. Práve v týchto regiónoch dokument natáčali. Zahrali si v ňom aj miestni obyvatelia.

Jeho veľkosť a význam však ďaleko prekračuje hranice Slovenska. „V roku 1972, kedy uplynulo 150 rokov od jeho narodenia, toto výročie zapísalo UNESCO medzi svetové výročia. Janko Kráľ sa týmto zaradil medzi svetových romantických básnikov, ako boli Gordon Byron, či Alexander Sergejevič Puškin,“ hovorí Katarína Verešová, lektorka a múzejná pedagogička Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

Dokument ponúka pohľad na život a dielo Janka Kráľa, no dozviete sa aj veľa zaujímavostí. Dodnes napríklad nie je jasné, ako velikán vyzeral, ani kde sú uložené jeho pozostatky. „Ako sedemročný bol svedkom popravy posledného zbojníka Mateja Tatarku, ktorému na pomedzí chotárov Vrbice a Okoličné, sťali hlavu. Poprava bola verejná, ale rodičia od nej svoje ratolesti hnali až za starý vrbický cintorín. Janko Kráľ sa vraj aj s kamarátmi prešmykol a videl obraz, ktorý neskôr preniesol do svojich Výlomkov z Jánošíka. Je to jedno z najpôsobivejších a najradikálnejších diel Janka Kráľa,“ uvádza Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

Foto: Matica slovenská (zábery z dokumentu)

Zdroje múzea uvádzajú, že bol náruživým fajčiarom a dokonca pestoval svoj vlastný tabak vo svojej záhrade, ktorú mu zvykli polievať väzni z blízkej väznice. Vodu nosili z potoka Žitavy.

Z jeho diela sa zachovalo iba veľmi málo. „Janko Kráľ svoje rukopisy pálil nad sviečkami. Pracoval ako koncipient v právnickej kancelárii, aby získal prax pre svoje budúce povolanie. Bol stoličným notárom, pisárom a neskôr mal aj skromnú advokátsku kanceláriu. Počas praxe nevynikal pracovnou disciplínou. Celé dni sa túlal po okolí, prichádzal neskoro večer domov, dlho do noci bdel a ľuďom sa vyhýbal. Nadriadený mu jeho potulky a podivínstvo toleroval, lebo vedel, že keď sa vráti, píše pekné básne. Divné bolo len to, že tak málo publikuje. Vyšlo najavo, že po napísaní veršov zloží papier, drží ho nad sviečkou a so záľubou pozerá ako pekne horí,“ uvádza múzeum.

Foto: Matica slovenská (zábery z dokumentu)

Janka Kráľa väznili desať mesiacov za poburovanie ľudu v obciach Príbelce a Plachtince. Keď sa dostal von „otrhaný a ošarpaný ako Lazár“, vrátil sa do Liptovského Svätého Mikuláša, aby sa zapojil do revolúcie, v ktorej dosiahol hodnosť kapitána. Istý čas velil dobrovoľníkom a národnej garde na župnom dome v Liptovskom Mikuláši. Pre svoju buričskú minulosť však žil celý život v hmotnom nedostatku. Nik nechcel zamestnať bývalého buriča a revolucionára s excentrickým správaním. Bol neustále prekladaný z miesta na miesto. V čase, keď sa mu najviac darilo, bol prísediacim súdu Tekovskej župy, zarábal najviac 1100 zlatých ročne. Aj o toto miesto nakoniec prišiel a žil v biede do konca života. Zomrel na brušný týfus.

Video nájdete na tomto odkaze.