Obdobie po roku 1948. Hubert žije s manželkou Antóniou v rodinnom dome. Politické udalosti v Československu nútia mnoho ľudí odísť z krajiny. No nie je to také jednoduché. Prejsť hranicu nelegálne je veľmi zložité a navyše tým ľudia riskujú vlastné životy. Práve vtedy však prichádza veľká príležitosť pre „strýka Huberta“, ako ho volajú najbližší. Hubert Pilčík, známy bylinkár a milovník prírody pozná okolie hranice ako svoju dlaň. So sebou navyše nosí povolenie, že sa v zakázanom území môže pohybovať. Na prevádzačstvo ideálne podmienky.

V lokalite okolo hranice v tom čase mizne bez stopy viacero ľudí. Policajti si nevedia rady, no predpokladajú, že sa všetkým nezvestným zrejme podarilo dostať sa do zahraničia.

Je 6. marec 1951. Po dohode o prevedení cez hranice, sa stretávajú dvaja muži. Prevádzač Pilčík a Emanuel Balley, ktorý má namierené za hranice. Ujsť chce aj s neterou Danielkou a so svojou dcérou Renatou, ktorá podrobnosti s prevádzačom osobne dohodla. Obe ženy ale odchod plánujú až pár dní po Emanuelovi. Ten teda odchádza s Pilčíkom k horárni Lipovka, odkiaľ by ho už mal sprevádzať iný muž. Tam zrazu dostáva silný úder do zátylku a jeho telo padá k zemi. Pilčík berie kanister a omráčené telo polieva motorovým olejom a zapaľuje.

Krátko na to sa v lese stretáva s Renatou, dcérou upáleného muža a jej neterou. O smrti otca jeho dcéra netuší, teší sa, že sa mu podarilo prejsť cez hranicu. Pilčík Renatu najprv ovalí vreckom plným piesku a hneď na to ju škrtí povrazom. Keď poslednýkrát vydýchne, jej telo zahrabáva v pieskovni.

Renatinu neter Danielku, ktorá mala ísť do Nemecka s tetou a dedkom berie Pilčík so sebou. Zatvára ju do chlieva pre kozy. Dievčatko pripúta ku stene chlieva, na hlavu jej nasadí bedňu s dvojitými stenami. Medzery plní handrami, aby krik dievčatka nebolo počuť. Úbohé dieťa znásilňuje, mučí a núti písať listy tete do Plzne. Práve táto korešpondencia tetu upokojí, že sa Renata s otcom do Nemecka v poriadku dostali a že Danielku dostal do starostlivosti dobrý „strýko Hubert“. Nikto netuší, aké muky dievčatko prežíva.

Medzitým zachváti horáreň Lipovka veľký požiar. Jeho hasenie odhaľuje pozostatky ľudského tela. Rozbieha sa vyšetrovanie. Po totožnosti mŕtveho muža pátra polícia a stopy ukazujú, že ide o muža menom Emanuel Balley. Pitva ukazuje, že zomrel ohavnou smrťou: niekto ho upálil zaživa.

Skupina detí objavuje 20. júla počas hry trčať z piesku ľudskú nohu. Miesto zaisťuje polícia. Po skúmaní tela zisťujú, že ide o Renátu. Vyšetrovateľ vypočúva jej priateľa, no ten im vysvetľuje, že ona je predsa v Nemecku. Dosvedčí to aj teta, ktorej pravidelne chodia listy. Po tom, ako sa dozvedá o smrti dvoch príbuzných, dáva policajtom adresu „strýka Huberta“, u ktorého má žiť Danielka.

Udalosti potom naberajú rýchly spád. Policajti uzatvárajú celú dedinu, v ktorej vrah žije a u Pilčíka klopú na dvere ako elektrikári. Tvrdia, že idú vymeniť elektromer. Keď sa im podarí dostať sa do domu, Pilčíka hneď zadržia. V jeho dome nachádzajú mnoho kradnutých osobných predmetov, cenností, veľkú zbierku zbraní, aj kopu dokladov. Polícii napovedajú, že rukou Pilčíka mohlo zomrieť viac ľudí. V chlieviku, kúsok od domu, sa im naskytá príšerný pohľad: zúbožené vychudnuté a vystrašené dievčatko im rozpráva o tom, čo všetko jej bezcitný vrah robil, o pekle, ktoré prežila.

Vyšetrovanie ďalej ukazuje, že ďalšími obeťami Pilčíka boli manželia Ľubomír a Eva. Telo ženy našli v zhorenej horárni Stoh, pri Mariánskych kúpeľoch, kufre s vecami manželov boli v dome vraha.

Poslednou obeťou, ktorej smrť Pilčíkovi dokázali, bol obchodník z Plzne, Ján. Nejaký čas u vraha dokonca býval. Policajti u neho po Jánovi našli iba umelý chrup a doklad totožnosti. K jeho vražde sa Hubert Pilčík priznal. Skutočný počet jeho obetí sa ale nikdy zistiť nepodarilo. Počas vyšetrovania tvrdil, že ďalšími na rade mali byť jeho manželka, aj manželka uhoreného Emanuela, dievčatko Danielka, aj jej teta z Plzne, ktorej písala listy.

Pilčíkova manželka o všetkom vedela a priznala to. Tvrdila, že sa manžela bála, preto mlčala. Za jej spolupáchateľstvo jej zhabali majetok a dostala 5 rokov basy. Na slobodu sa dostala v roku 1955.

Huberta Pilčíka obvinili z päťnásobnej vraždy, všeobecného ohrozenia, napomáhania nelegálnemu úteku, nedovoleného ozbrojovania, znásilnenia, obmedzovania osobnej slobody, týrania zverenej osoby, ohrozenia mravnej výchovy mládeže, podvodu a krádeže.

Súdu sa ale nedožil. Vo svojej cele, vo väznici Plzeň-Bory, totiž 9. septembra 1951, na druhý deň po zadržaní, spáchal samovraždu. Obesil sa na dvoch zviazaných vreckovkách.