K športu ho neviedli

Ján Maťko má 28 rokov a profesijne sa venuje obchodu. Vyrastal v klasickej gazdovskej rodine. Rodičia sa starali o veľké hospodárstvo a hoci športu sa nikdy nevenovali, k pohybu mali vďaka práci blízko. „Práca okolo statku bola na dennom poriadku, a ja som vždy tiež pomáhal. K športu ma neviedli,“ hovorí Ján. Ako dieťa ale veľa času strávil aj za počítačom „Skôr som inklinoval k sedeniu za počítačom a k počítačovým hrám.“ Počas strednej školy chodil do fitka, no tým sa jeho športové aktivity končili. „Bol som skôr introvert, hral som sa rád sám, mal som veľkú fantáziu a predstavivosť.“

Cestu si našiel sám

Zlom nastal po maturite. Keďže ho vždy fascinovali hory, jedného dňa sa na bicykli vybral na Martinské hole. „Nejako som sa tam dostal, aj som tlačil bicykel, aj som šliapal, až som nejako došiel k vysielaču. Tam som zastal, obzrel som sa dookola a mal som taký zvláštny pocit. Nikdy predtým som ho nezažil. A hovorím si wau, tak tento pocit chcem určite častejšie zažívať.“ A už nebolo cesty späť. Šport sa stal prirodzenou súčasťou jeho života. Nik ho nenútil. „Našiel som si cestu k športu sám. Myslím si, že človek to, čo si sám objaví, že tá motivácia niečo robiť ide z jeho vnútra, tak má tendenciu pri tom dlho aj zotrvať, keď ho to očarí.“

Má rád spoločnosť, aj svoj pokoj

Energiu čerpá z prírody. „Rád trávim čas aj s ľuďmi, mám rád spoločnosť, ale užívam si čas aj sám so sebou. Vtedy najlepšie tú energiu načerpám. Niekoho nabije spoločnosť, to, že má s kým pokecať a mňa zasa to, keď som sám v prírode.“ No ako hovorí, rád má aj spoločnosť.

Otužovanie je životný štýl

Za všetko môže náhoda. Alebo osud? Jedného dňa si prečítal článok o benefitoch otužovania. „Vybehol mi článok 20 benefitov studenej sprchy. Strašne super boli tie benefity a na konci článku bolo napísané, že začni teraz, nie zajtra, nie o týždeň. Teraz choď do tej kúpeľne, daj si ľadovú sprchu a pokračuj v tom 30 dní,“ smeje sa Ján. Článok ho natoľko oslovil, že neváhal ani chvíľu. „Položil som mobil, išiel som do ľadovej sprchy. Nebolo to príjemné, ale zasa som zažil nejaký pocit prvýkrát.“ Sviežosť a nabudenie, ktoré pocítil sa mu zapáčili a bez otužovania si už dnes svoje dni ani nevie predstaviť. Tak to išlo 2-3 roky. „Plával som vonku aj v septembri, až ma jedného dňa zavolali kamaráti v zime do ľadovej vody. Tam som zistil, že to nie je také hrozné, ako si mnohí ľudia myslia.“ Na to však podľa jeho slov musí prísť každý sám, nemá zmysel niekoho prehovárať, aby do toho šiel. „V prvej chvíli som po celom tele cítil milión ihličiek, ktoré akoby ma pichali. Ten pocit som mal po celom tele. Hneď potom príde príjemný pocit eufórie. Keď človek vyjde z vody von, cíti sa znovuzrodený.“ Viacero kamarátov sa už inšpirovalo jeho otužovaním.

Zdravie nadovšetko

S otužovaním môže začať každý zdravý človek, vek tu nezohráva žiadnu úlohu. „Určite treba začínať veľmi postupne a počúvať svoje telo. Každý organizmus je iný.“ Ak s ním raz začnete a vydržíte, jeho benefity pocítite veľmi skoro. „Odkedy otužujem, nebol som chorý. Pozorujem na sebe veľké zmeny, psychické aj fyzické. Jednak je to zrýchlená regenerácia po športoch, tlmenie zápalov, odolnosť voči chladu. Po mentálnej stránke zasa vystúpenie z komfortnej zóny človeka naučí disciplíne. Keď si poviem, že idem teraz do tej vody, tak idem. Keď sa nekomfortné veci stanú komfortnými, je to veľký benefit aj do života.“ Ďalšou výhodou je podľa jeho slov psychická pohoda, vyplavujú sa endorfíny a človek je odolnejší voči stresu.

Niekedy si ľudia o ňom šuškajú

Neskôr prišlo na rad suché otužovanie. Vybehnúť si na túru zasneženou krajinou iba v tričku, alebo aj bez neho. „Tu v okolí Martina už sú ľudia zvyknutí.“ Väčšina reakcií je príjemná, opýtajú sa ho, či mu nie je zima, občas vidí skupinku ľudí, ktorí naňho pozerajú a pošuškávajú si. „Možno si hovoria, že tomu hrabe, alebo čo,“ smeje sa Ján. No on presne vie, čo robí, aj čo to preňho znamená. „Veci treba robiť tak, aby človek bol šťastný, robiť to, čo ho napĺňa.“

Hlavne pre radosť

Hranice nebúra. Všetko robí pre radosť, pre výnimočné pocity. „Snažím sa to robiť do takej miery, do akej je to pre mňa príjemné a udržateľné. Každý extrém už prestáva byť zdravým. Som zástancom toho, vystavovať sa chladu radšej častejšie a v menšej intenzite, ako robiť nezmyselné pokusy vydržať v tej ľadovej vode napríklad 20 minút,“ vysvetľuje otužilec. „Pre mňa ako teplomilného človeka je pobyt v chladnej vode nekomfortný a to je práve na tom zaujímavé, že človek dokáže prekonať sám seba. Pocity malého víťazstva ma posúvajú dopredu,“ uzatvára Ján Maťko.