Od narodenia Mikuláša Galandu, významného slovenského maliara, grafika, ilustrátora a výtvarného pedagóga, uplynulo v nedeľu 4. mája 130 rokov.

Mikuláš Galanda sa narodil 4. mája 1895 v Malej Vieske, v súčasnosti Turčianske Teplice, do rodiny notára. Po skončení ľudovej školy študoval na maďarskom gymnáziu v Lučenci. Už v tom čase prejavoval svoje výtvarné nadanie. V roku 1911 ťažko ochorel na hnisavú angínu s vážnymi komplikáciami. Jeho stav sa natoľko zhoršil, že mu v 16-tich rokoch museli amputovať nohu.

Po úspešnom zložení maturitnej skúšky sa prihlásil v roku 1914 na Akadémiu výtvarných umení v Budapešti. Po dvoch rokoch sa vrátil domov a pracoval u otca ako notársky úradník. Záujem o výtvarné umenie ho ale neopúšťal, čoho dôkazom sa stali v roku 1919 málo známe čísla po maďarsky ručne písaného a Mikulášom Galandom ilustrovaného mesačníka Hárman (Traja).

V roku 1922 odišiel do Prahy, kde študoval na Umeleckopriemyselnej škole, po roku prestúpil na pražskú Akadémiu výtvarných umení. V tomto období sa zoznámil s Ľudovítom Fullom. Toto priateľstvo trvalo až do Galandovej smrti a malo na ich tvorbu, ale aj súkromný život nemalý vplyv.

Obaja boli nerozlučne spojení so skupinou DAV, ktorej dali výtvarnú identitu. Galanda vytvoril v roku 1924 pre úvodné číslo časopisu DAV sedem grafických listov a litografický cyklus Láska v meste. Spoločne s Fullom sformulovali a vydali aj prvý, a vlastne jediný manifest avantgardného maliarstva na Slovensku, Súkromné listy Fullu a Galandu (1930 - 1932).

Galanda v roku 1927 úspešne ukončil štúdium na Akadémii výtvarných umení a vrátil sa do Turčianskych Teplíc, ale už o dva roky sa na podnet Ľudovíta Fullu presťahoval do Bratislavy, kde vyučoval kreslenie na viacerých meštianskych školách. V roku 1930 absolvoval študijný pobyt v Paríži.

Na samotný vývoj výtvarného stvárnenia Mikuláša Galandu vplývala spočiatku tvorba nórskeho expresionistu Edvarda Muncha, netajil sa ani obdivom k španielskym maliarom Pablovi Picassovi i Juanovi Grisovi. Vo svojej sa nebál experimentovať a využívať nové maliarske prostriedky. „Funkciou maliarskeho umenia je tvoriť novú emotívnu realitu,“ napísal v umeleckom manifeste v roku 1930. Na tradíciu slovenskej moderny prvej polovice 20. storočia nadviazala Skupina Mikuláša Galandu (známa tiež ako Galandovci), ktorá vznikla koncom 50. rokov minulého storočia.

Galanda vytvoril stovky, ilustrácií, grafík, kresieb a približne 160 olejomalieb. Z najznámejších diel možno spomenúť obrazy Matka (Ružová Madona), V krčme, Ráno, Po kúpeli, Zbojníci, či neskoršiu olejomaľbu Gajdoš.

V Galandovom diele zaujímal popredné miesto obraz ženy. Zmocňoval sa ho od poézie až k próze života s obdivom, láskou, hrdosťou a ľudskou dôstojnosťou. Z mnohých diel medzi také patrili Matka s dieťaťom na kvetinovom pozadí, V matkinom objatí, Matka s dieťaťom pri makovici, Nad kolískou.

Okrem maľby a grafiky sa s veľkým úspechom venoval aj knižnej grafike a ilustrácii, za ktorú sa mu dostalo počas života najväčšieho uznania. V roku 1937 získal na svetovej výstave v Paríži za knižnú grafiku striebornú medailu.

Vrcholný tvorca slovenskej moderny zomrel 5. júna 1938 v Bratislave vo veku 43 rokov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Rodný dom Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach vyhlásili 13. júla 1979 za národnú kultúrnu pamiatku. Nachádza sa v ňom Galéria Mikuláša Galandu.