Ako spresnila, súčasťou prestierania bol rovnaký obrus ako na Vianoce. Takisto sa na stôl dávalo všetko jedlo naraz, aby od neho gazdiná neodchádzala. Všetci členovia rodiny sa tiež mali najesť dosýta, aby počas roka neboli hladní. Omrvinky následne odkladali, aby ich mohli použiť pri sejbe alebo pri liečebných rituáloch.

„Prvým chodom bývalo vajíčko, ktoré je symbolom Veľkej noci. Gazda ho rozdelil medzi všetkých členov rodiny. Verilo sa, že ak niekto zablúdi alebo ho bude mátať, má si spomenúť, s kým ho jedol, a potom sa vráti na správnu cestu alebo ho prestane mátať,“ priblížila s tým, že podobný akt sa realizoval aj pri Štedrovečernej večeri, no namiesto vajíčka si delilo jablko.

Stále zaužívaným zvykom je svätenie jedál v kostoloch. V niektorých lokalitách sa verilo, že čím bude príchod z kostola domov rýchlejší, tým ukončia žatvu šikovnejšie.

Ilustračné foto. Zdroj: Freepik.com

Aj keď v košíkoch dominovali vajíčka, paska či šunka, ich obsah býval pestrý. Na Zamagurí v košíku napríklad nemohol chýbať chren či maslo, v Žakarovciach v Gelnickom okrese zas žito, jarec a tri zemiaky.

„Potom pri jarnej sejbe toto žito a jarec pomiešali s ostatným obilím, a do prvej jamky určenej na zemiaky dávali kus posvätenej pasky, kosť z posväteného mäsa a tri posvätené zemiaky. Jeden mal byť pre zomrelého predka, druhý pre chrobáčiky a s tretím počítali, že vyrastie. Posvätenú soľ zas dávali kravám, aby nemali ‚porobené‘ a mali mlieko,“ dodala etnografka.

V Osturni v okrese Kežmarok zas dodržiavali zvyk, ktorý je dnes menej známy. „Matka po príchode z kostola udrela košíkom každého člena rodiny a vravela ‚Moja hlava z kameňa, nebojí sa hrmeňa‘. Následne, aby rodina držala pokope, všetci zjedli jedno vajíčko z košíka,“ povedala Mitrová.

Doplnila, že Veľkonočná nedeľa sa okrem iného vyznačovala aj zdobením vajíčok - kraslíc.