Existuje množstvo dôkazov spájajúcich poruchy spánku s veľkým počtom chronických ochorení a morbidít, napríklad diabetom druhého typu alebo kardiovaskulárnymi ochoreniami. Je tiež známe, že zdravotné problémy môžu prameniť z chronických zápalov. Priamy vplyv spánku na bunky imunitného systému v krvnom obehu, ako sú napríklad monocyty, je ale výrazne menej zmapovaný.

Monocyty sú veľmi dôležitou súčasťou prirodzeného ľudského imunitného systému. Ten je prvou líniou obrany tela proti patogénom, deteguje ich a spúšťa imunitnú odpoveď.

Existujú tri podskupiny monocytov – klasické, prechodné a neklasické. Neklasické monocyty hliadkujú v tele, reagujú na zápalové podnety a pomáhajú udržiavať a regulovať imunitnú odpoveď.

Vedci z Dasmánovho ústavu cukrovky v Kuvajte analyzovali spánkové režimy 237 zdravých dospelých osôb s rôznym indexom telesnej hmotnosti (BMI) a tiež vzorky ich krvi, z ktorých vytvorili profily množstva rôznych monocytov a zápalových markerov.

Výsledky štúdie v pondelok 24. februára zverejnil vedecký časopis The Journal of Immunology.

Ilustračné foto. Zdroj: Freepik.com

Autori štúdie zistili, že kvalita spánku obéznych ľudí bola v porovnaní so štíhlymi výrazne nižšia a zároveň sa u nich častejšie vyskytovali chronické zápalové stavy nízkej intenzity. Obézni ľudia mali tiež výrazne viac neklasických monocytov, čo koreluje s nižšou kvalitou spánku a vyššou hladinou zápalových markerov.

U štíhlych ľudí stačilo na zmenu profilu imunitných buniek riadiacich imunitný systém vynechanie jedného nočného spánku a bdenie 24 hodín. Naznačuje to, že imunitný systém veľmi citlivo reaguje na spánok a dokáže sa rýchlo prispôsobiť zmenám spánkového režimu. Ak zmeny pretrvávajú, môžu podľa vedcov prispievať k dlhodobým zápalom a zvyšovať riziko ochorenia.

„Naše zistenia zdôrazňujú čoraz väčšiu výzvu vo verejnom zdravotníctve. Technologický pokrok, predlžovanie času stráveného pri obrazovkách a posun spoločenských noriem stále viac narúšajú pravidelný spánkový režim, čo má závažné dôsledky na imunitu a celkový zdravotný stav," uviedla hlavná autorka štúdie Dr. Fátima Rašídová.

Vedci chcú počas ďalšieho výskumu podrobnejšie skúmať mechanizmy spájajúce nedostatok spánku a zmeny imunity. Chcú tiež zistiť, či ich možno zvrátiť zásahmi v podobe štruktúrovaných spánkových terapií alebo usmerneniami k používaniu technológií.

„Naším dlhodobým cieľom je, aby tento výskum poslúžil ako základ pre pravidlá a stratégie, ktoré ocenia nezastupiteľnú úlohu spánku. Predstavujeme si zmeny pracovného prostredia a osvetové kampane na propagáciu lepších spánkových návykov najmä pre ľudí ohrozených nedostatkom spánku z technických alebo pracovných dôvodov. V konečnom dôsledku by to mohlo znížiť bremeno spôsobované zápalovými ochoreniami ako obezita, cukrovka a kardiovaskulárne ochorenia," dodáva doktorka Rašídová.

Ilustračné foto. Zdroj: Pexels.com