Tvorca, ktorý zmenil tvár slovenskej historickej prózy

V stredu 12. februára 2025 uplynie 159 rokov od narodenia spisovateľa, publicistu, literárneho kritika a lekára Ladislava Nádaši-Jégého.

Tento autor s vyhranenými názormi sa stal významnou postavou slovenskej povojnovej literatúry a priekopníkom novodobej historickej prózy, ktorú charakterizoval výrazný realizmus. Vo svojich humoreskách, črtách a besedniciach ostro kritizoval malomestskú spoločnosť, charakterové nedostatky svojich súčasníkov a vtedajšiu literatúru. Medzi jeho najznámejšie prozaické diela patrí Wieniawského legenda (1922), Adam Šangala (1923), Svätopluk (1928) a Cesta životom (1930).

Tlačová agentúra Slovenskej republiky na svojom webe informovala, že Ladislav Ľudovít Jozef Nádaši sa narodil 12. februára 1866 v Dolnom Kubíne v rodine advokáta Antona Nádašiho, ktorý bol dlhoročným starostom mesta. „Dlhoročný dolnokubínsky starosta sa pôvodne volal Odrobiňák, pod maďarizačným tlakom si však zmenil meno na Nádaši. Bol to práve otec, kto v ňom prebudil záujem o literatúru a štúdium jazykov. Po maturite na gymnáziu v Levoči študoval medicínu na lekárskej fakulte v českej Prahe. Jeho nasledujúci plán odísť ako lekár medzi amerických Slovákov do Clevelandu v Spojených štátoch amerických zmaril krach banky, v ktorej bol jeho otec riaditeľom. Ladislav Nádaši sa teda usadil v Dolnom Kubíne, kde začal pôsobiť ako praktický lekár. V rodisku prežil takmer celý život, postupne sa vypracoval na obvodného, okresného, stoličného a župného lekára Oravskej župy. Nakoniec ho vymenovali za zdravotného radcu. Vo voľbách v roku 1920 kandidoval za Slovenskú národnú a roľnícku stranu. V rokoch 1918 až 1925 sa stal najskôr pomocníkom redaktora, potom redaktorom novín Naša Orava a časopisu Orava. Po roku 1926 sa venoval už len literárnej tvorbe,“ uviedla Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

Ladislav Nádaši-Jégé. Zdroj: Koláž Žilina SP21/podvrskom.sk

Z dostupných zdrojov vieme, že Nádaši-Jégé bol autorom mnohých článkov, najmä úvah. Jeho literárny začiatok ovplyvnil akademický spolok Detvan v Prahe, ktorého bol členom ako vysokoškolák. „Počas pražských štúdií pod vplyvom Martina Kukučína a Jozefa Gregora Tajovského publikoval v Národných novinách a v Slovenských pohľadoch sériu čŕt, besedníc, humoresiek a novelu Výhody spoločenského života (1889), ktoré ostro kritizovali malomeštiactvo. Nechýbal im trefný humor, irónia a sarkazmus. Neskôr tvorbu tohto rozhľadeného kritika ovplyvnil francúzsky spisovateľ Émile Zola. Inklinoval k naturalizmu koncepciou človeka a nedôverou k etickým a racionálnym pohnútkam ľudských činov,“ doplnila agentúra.

Najznámejšími dielami Ladislava Nádaši-Jégého sú román Adam Šangala (1923) a autobiografia Cesta životom (1930). Okrem literatúry sa zaujímal aj o sociálne dejiny, dejiny umenia, filozofiu, psychológiu a prírodné vedy. Po románe Adam Šangala pokračoval v historickej tematike románom Svätopluk (1928). Napísal tiež historické novely a povesti, ako Wieniawského legenda (1922), Kuruci (1925), Horymír (1926), Magister rytier Donč (1926), Rozličné osudy, Jedovaté kvety a Krásne časy rokoka. Zbierku historických noviel o renesančnom Taliansku vydal pod názvom Itália (1931). Jeho novely z oravského prostredia boli zhrnuté v zbierkach Kozinský mlyn (1931) a Medzi nimi (1934). Medzi jeho významné spoločenské romány patrí Alina Orsághová (1932) a S duchom času (1937). Menej úspešné boli jeho dramatické pokusy Krpčeky sv. Floriána a Mia (obe 1925).

Ladislav Nádaši-Jégé. Zdroj: kniznica-sgzp.webnode.sk/Zlatý fond denníka SME

Politické udalosti negatívne ovplyvnili jeho život aj zdravotný stav. Po vzniku Slovenskej republiky musela jeho dcéra s rodinou emigrovať do protektorátu Čechy a Morava kvôli manželovmu českému pôvodu. „Krátko na to Ladislav Nádaši-Jégé 2. júla 1940 zomrel v Dolnom Kubíne na srdcovú porážku. Mal 74 rokov,“ uzavrela Tlačová agentúra Slovenskej republiky.