Stali ste sa šéfom tenisového zväzu v kraji. S akými cieľmi do funkcie nastupujete?

• V predsedníctve Stredoslovenského tenisového zväzu pracujem už 8 rokov, takže mám dostatočný obraz o problémoch v našom regióne. Som veľmi rád, že Výkonný výbor Stredoslovenského tenisového zväzu ostal v rovnakom zložení, takže môžeme realizovať naše spoločné ciele, ktoré sme si stanovili pred voľbami. Je toho viac, ale medzi priority bude patriť budovanie komunity. Pandémia nám ukázala, aká je dôležitá komunikácia v rámci hnutia a na tom chceme pracovať. Chceme ešte viac zblížiť našu tenisovú komunitu vo všetkých vekových kategóriách a to najmä cez častejšie spoločné sústredenia. Medzery vidíme aj v komunikácii k širšej verejnosti.

Mohli by ste nám v krátkosti popísať svoju doterajšiu kariéru?

• V detstve som si prešiel viacerými športami, ale najviac mi učaroval tenis. Po ukončení hráčskej kariéry som sa chvíľu venoval aj trénovaniu, ale viac ma to lákalo k rozhodcovskej činnosti. Začínal som hneď ako hlavný rozhodca na empajri na medzinárodných turnajoch, takže to nabralo pomerne rýchly spád. Absolvoval som školenia v Budapešti a v Londýne, získal licenciu „bronze badge“ a mal príležitosti rozhodovať na turnajoch ITF, ATP a WTA, ale aj stretnutia Davis Cupu. Neskôr v roku 2013 som získal v Paríži licenciu „silver badge“ ako supervizor a stal som sa prvým Slovákom v histórií s touto licenciou. Ako supervizor už riadite celý turnaj, takže to bola trošku zmena. V roku 2014 ma oslovil môj dobrý kamarát Anton Blaško, či by som nemal záujem aj o pozíciu v štruktúrach zväzu. Hneď v prvých voľbách som sa dostal do predsedníctva Stredoslovenského tenisového zväzu a získal som aj nomináciu do Výkonného výboru Slovenského tenisového zväzu, kde som dodnes. Moja agenda spočíva najmä v starostlivosti o rozhodcovský úsek, pravidlá a predpisy, ale zaujímam sa aj o rôzne rozvojové projekty STZ. V roku 2018 som sa stal aj predsedom Odvolacej komisie STZ, takže opäť nová problematika aj z iného súdka. V minulom roku som sa stal aj členom správnej rady Fondu na podporu športu a tým som získal ďalší významný pohľad na problematiku športu na Slovensku. Od roku 2008 pôsobím aj na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity, kde sa na Katedre manažérskych teórií v študijnom programe manažment, snažím rozvíjať problematiku športového manažmentu. Mám okolo seba šikovných kolegov a študentov, ktorí mi v tom významne pomáhajú.

Aké je postavenie žilinského kraja v STZ z hľadiska úspechov, výchovy mládeže, atď. Budete chcieť na tom niečo zmeniť?

• Žilinský kraj má silné postavenie v rámci Slovenska. Napríklad v Žiline je klub TK Žilina, ktorý je druhý najlepší na strednom Slovensku podľa kvantitatívneho a kvalitatívneho rebríčka STZ. Ak by sme brali do úvahy iba kvalitatívne kritéria, tak je dokonca prvý. Tím okolo športového manažéra Antona Blaška a predsedu klubu Juraja Petráša odvádza skvelú prácu. Je však potrebné pripomenúť, že v rámci mojej pôsobnosti ako predsedu SsTZ je starostlivosť o tenisové kluby a ich členov v rámci celého Stredoslovenského regiónu. Keď berieme do úvahy celé stredné Slovensko, tak mojou snahou bude, aby sme kluby čo najviac podporovali v rámci našich kompetencií a možností. Chceme vytvoriť aj regionálnu trénerskú radu, ktorá by monitorovala situáciu v kluboch, organizovala rôzne sústredenia pre hráčov, ale aj častejšie organizovala tematické semináre pre našich trénerov.

Ktoré najvýznamnejšie turnaje v kraji organizujete? Bude v nich pokračovať? Prípadne chystáte nejaké novinky?

• V rámci nášho regiónu sú organizované rôzne medzinárodné tenisové turnaje a to najmä v Žiline, Banskej Bystrici a v Slovenskej Ľupči. Ide najmä o juniorské kategórie, ale minulý rok sa do Žiliny vrátil po dlhšej prestávke aj profesionálny turnaj s dotáciou 15 000 dolárov. Z mojej pozície toto veľmi neviem ovplyvniť, ale určite bude pre slovenský tenis dobré, ak tie turnaje budú organizované aspoň v takej podobe ako doteraz. Je to najmä otázka financií a sponzorov, ale pre slovenských hráčov je to výdatná pomoc, ak môžu hrať turnaje doma.

Ako je to s financovaním tenisu? Je záujem zo strany štátu dostatočný?

• Treba sa na to pozerať komplexne. Od roku 2015 na Slovensku platí Zákon o športe. V rámci tohto zákona existuje vzorec na základe ktorého sú prerozdeľované financie jednotlivým zväzom. Samotné zväzy si potom v rámci mantinelov, ktoré im dáva zákon, nastavujú kritéria pre prerozdeľovanie financií klubom, mládeži atď. Podľa môjho názoru má STZ tieto kritéria nastavené celkom dobre, takže kluby, ktoré dobre pracujú s mládežou, vedia získať zaujímavé finančné prostriedky. Na druhej strane je tu samospráva, ktorá do športu v globále dáva ešte viac finančných prostriedkov ako štát cez Zákon o športe. Nehovoriac o nepriamych dotáciách v podobe úľav na prenájmoch atď. Tu treba priznať, že tenisové kluby oproti iným športom výrazne ťahajú za kratší koniec. Toto bude pre nás určite výzva v budúcich rokoch.

Budete sa snažiť vylepšovať aj tenisovú infraštruktúru?

• Športová infraštruktúra je Achillova päta slovenského športu. Čo sa týka tenisu, tak nám najviac chýbajú tenisové haly. Na druhej strane, na Strednom Slovensku máme viacero veľmi pekných tenisových areálov, ale do väčšiny z nich musel vstúpiť súkromný investor, inak by sa to nezvládlo. Stredoslovenský tenisový zväz bohužiaľ nemá finančné možnosti výrazne pomôcť v tejto oblasti. Našťastie tu máme Fond na podporu športu, ktorý sa cez svoje výzvy snaží pomôcť budovať a teda zlepšiť športovú infraštruktúru na Slovensku.