Prvý január sa na Slovensku pripomína ako štátny sviatok - Deň vzniku Slovenskej republiky, ktorý je aj dňom pracovného pokoja. V Česku si tento deň pripomínajú ako Deň obnovy samostatného českého štátu.

Vzniku samostatných republík predchádzalo schválenie ústavného zákona o rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ho prijalo 25. novembra 1992 a platnosť nadobudol o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.

Schválený ústavný zákon eliminoval ústavný zákon z roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky iba na základe referenda. Na základe nového ústavného zákona 31. decembra 1992 o 24:00 hodine bez plebiscitu zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika a vznikli dve samostatné republiky - Slovensko a Česko.

História československej federácie siaha ešte do obdobia bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii prijalo Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky 27. októbra 1968. Slávnostne ho podpísali na Bratislavskom hrade v Sieni federácie vtedajší poprední predstavitelia Československa a platnosť nadobudol 1. januára 1969.

Ilustračné foto. Zdroj: TASR

Zásadný obrat v otázke federatívneho usporiadania nastal po roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi parlamentných volieb z roku 1992 - Hnutie za demokratické Slovensko a Občianska demokratická strana - prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Už 17. júla 1992 poslanci Slovenskej národnej rady schválili Deklaráciu SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky dospeli predstavitelia Hnutia za demokratické Slovensko a Občianskej demokratívnej strany v auguste 1992 v Brne. Následne bola 1. septembra 1992 prijatá Ústava Slovenskej republiky. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada Slovenskej republiky. Potom už nasledoval spomínaný akt - schválenie ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa skončila 17. decembra 1992.

Už počas prvého dňa existencie samostatnú Slovenskú republiku diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi Spojené štáty, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Čína.

Prvého januára 1993 sa uskutočnila aj spoločná schôdza Národnej rady Slovenskej republiky a vlády, na ktorej prijali vyhlásenie ku vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Ilustračné foto. Zdroj: TASR

V prvých januárových dňoch roku 1993 sa Slovenská republika stala členom Svetovej banky, Organizácie Spojených národov či UNESCO. Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej Slovenskej republiky platiť slovenská koruna. V marci 1993 sa Slovenská republiky stala členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu a 30. júna toho istého roku členom Rady Európy.

Prvým prezidentom Slovenska sa stal Michal Kováč, ktorého poslanci Národnej rady Slovenskej republiky ako kandidáta Hnutia za demokratické Slovensko zvolili za hlavu štátu 15. februára 1993.

Členským štátom NATO sa Slovenská republiky stala 29. marca 2004 a od 1. mája toho istého roku je aj členom Európskej únie. Do schengenského priestoru vstúpila 21. decembra 2007. Euro ako menu zaviedla od 1. januára 2009.