Priblížila, že mozog pri čítaní uchováva informácie do krátkodobej aj dlhodobej pamäti a pri čítaní beletrie sa aktívne zapája aj vybavovanie z pamäti - týmto "tréningom" sa zvyšuje schopnosť zapamätávať a vybavovať si veci z pamäti. „Pravidelné čítanie už od detského veku pomáha udržiavať dlhšie kognitívne funkcie na dobrej úrovni," vysvetlila Farkašová.

Pravidelné čítanie má vplyv aj na rozvoj kreativity a predstavivosti, ktorú možno aplikovať aj do iných oblastí života. Zároveň rozvíja aj časť mozgu zodpovednú za rozhodovanie. „Žijeme v čase, keď sme neustále obklopení rôznymi technológiami, ktoré na nás pôsobia mnohými podnetmi a znižujú schopnosť koncentrácie. Mozgu trvá až 20 minút, kým sa naša schopnosť sústrediť vráti 'do normálu'. Práve neprerušované čítanie nám zvyšuje túto schopnosť," doplnila.

Ilustračné foto. Zdroj: Freepik.com

Čítaním sa okrem toho zvyšuje aj úroveň porozumenia. „Možno konštatovať, že čím viac čítame, tým sa nám zvyšuje schopnosť zámerne venovať pozornosť aj náročným úlohám. Vďaka čítaniu sa nám rozširuje slovná zásoba, a tým sa zlepšuje naše vyjadrovanie, či už verbálne, alebo písomné," skonštatovala Farkašová.

Dodala tiež, že čítanie má vplyv aj na rozvoj empatie, sociálnych zručností a duševné zdravie. „Už 30 minút čítania denne znižuje stres až o 68 percent," tvrdí Farkašová. Okrem iného, spoločné čítanie rodiča s dieťaťom posilňuje pozitívnu citovú väzbu.

Vtedajšie Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Národný inštitút vzdelávania a mládeže zverejnili v decembri 2023 výsledky na Slovensku v poradí už siedmeho cyklu medzinárodnej štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v rámci projektu PISA 2022. V čitateľskej a prírodovednej gramotnosti zostal výkon slovenských žiakov, podobne ako v predchádzajúcich cykloch, pod priemerom krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Percentuálny podiel žiakov v oblasti čitateľskej gramotnosti sa od roku 2018 znížil zo 4,6 percenta na 3,4 percenta (rok 2022).