Symbol tradície, liečivých vlastností a tajomstva

Docent RNDr. Ivan Šalamon, CSc. z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove na portáli Veda na dosah informoval, že imelo je známe ako tradičná rastlina, ktorá sa po stáročia spája s mnohými kultúrami, náboženstvami a ľudovými zvykmi. Plánujete aj vy sviatočný bozk pod imelom, aby aj vaša láska pretrvala naveky? Len nezabúdajte byť opatrí, imelo obsahuje aj jedovaté látky.

„Dôvodov, prečo je imelo symbolom Vianoc je pravdepodobne viacero. Jedným z nich je pravdepodobne fakt, že predstavuje oázu zelene vo vysokých korunách bez listov uprostred zimy. Ďalším zasa, že ľudia verili, že ho poslali anjeli z neba a viaže sa k nemu množstvo rôznorodých mýtov a legiend. História vianočných tradícií spojených s imelom siaha až k starým Keltom a vieme o nej málo. Vieme však s istotou, že imelo je poloparazit, ktorý obsahuje liečivé, ale aj jedovaté látky a má viacero zaujímavých vlastností. A že v súčasnosti symbolizuje šťastie, hojnosť a požehnanie,“ priblížil Šalamon.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Počiatky a prvotné využitie imela

Z biológie si ešte všetci pamätáme, že imelo je parazitická rastlina, ktorá rastie na stromoch, najčastejšie na duboch, jabloniach a ihličnanoch. Staroveké kultúry ho podľa odbornej literatúry považovali za magickú rastlinu, ktorá mala schopnosť chrániť pred zlom a prinášala šťastie. Historické písomné záznamy o imele pochádzajú aj zo starovekého Egypta, kde sa používalo v náboženských obradoch a ako ochranný prostriedok. Egypťania podľa legiend verili, že imelo bolo spojené s božskou silou a dôležitými rituálmi, preto ho považovali za symbol večného života a regenerácie.

Naopak, v starovekom Ríme a Grécku imelo získalo slávu ako symbol pokoja a zmierenia. Rímska tradícia hovorí, že ak sa dvaja nepriatelia stretli pod imelom, museli si podať ruky a uzavrieť mier. Tento zvyk viedol k tomu, že imelo sa stalo neoddeliteľnou súčasťou Vianoc, kedy sa pod ním ľudia bozkávali na znak lásky a zmierenia. Starí Gréci však nepoužívali imelo len v magických rituáloch, ale aj ako liečivú rastlinu. Okrem toho verili, že imelo malo schopnosť posilňovať imunitný systém a liečiť epilepsiu.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Moderné využitie imela

V súčasnosti sa imelo stále využíva najmä v tradičnej medicíne, no čoraz častejšie je predmetom výskumu v oblasti onkológie, kde sa skúma jeho potenciál pri liečbe rakoviny, konkrétne ako doplnková liečba pri znižovaní vedľajších účinkov chemoterapie. V niektorých krajinách sa imelo používa aj v alternatívnej medicíne na posilnenie imunity a reguláciu krvného tlaku.

„Ak ste sa rozhodli pre liečivý odvar z imela, zbierajte mladé vetvičky s listami tenšími ako 5 milimetrov, spravidla od decembra do februára. Dávajte pozor, aby zozbieraný materiál neobsahoval biele plody, ktoré sú jedovaté. Listy a stonky sušte v slabých vrstvách, alebo zväzočkoch zavesených na šnúrach, pri teplote do 40 oC. Imelo schne pomaly a usušené má žlté alebo olivovozelené sfarbenie, slabý charakteristický pach a sladkastú slizovitú, neskôr horkú chuť. Po vysušení ho skladujte v sklenej alebo kovovej nádobe. Pomer zoschnutia je 3:1,“ odporučil docent RNDr. Ivan Šalamon, CSc. z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.