Združenie si v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatnilo zásadnú pripomienku.

"Dôvodom je, aby predkladané materiály boli prepracované na základe odborných, legislatívnych kritérií a najmä na základe diskusie s vlastníkmi a správcami jednotlivých pozemkov a následne boli po prepracovaní opätovne predložené na pripomienkovanie," uviedol predseda združenia Jozef Božik. Okrem prepracovania zonácie ZMOS žiada aj prepracovanie programu starostlivosti o národný park.

Návrhy, ktorými sa vyhlasuje národný park a program starostlivosti, podľa ZMOS neriešia podstatný výpadok miestnych daní. Božik upozornil, že v predkladaných materiáloch nie je vôbec vyhodnotený dosah na hospodárenie samospráv.

"Vzhľadom na nezrozumiteľnú mapovú dokumentáciu celkovú nejasnosť a spornosť zámeru zonácie a návrhu programu starostlivosti sa nevie presne určiť, do ktorého stupňa ochrany spadnú dotknuté pozemky alebo ich časti," skonštatoval tiež šéf ZMOS-u. To podľa neho spôsobuje, že dotknuté subjekty nemôžu presne určiť, aká ich plánovaná činnosť je v rozpore s podmienkami ochrany.

V návrhu programu starostlivosti je riešený priaznivý vplyv zámeru na vytvorenie nových pracovných miest, pričom nesprávne je vyhodnotený dosah na existujúce pracovné miesta, poukazuje združenie.

"Je nepochybné, že tieto materiály budú mať veľký negatívny dosah aj na zamestnanosť v danom území," tvrdí Božik.

ZMOS žiada, aby orgán ochrany prírody nadviazal aktívnu spoluprácu s vlastníkmi a užívateľmi dotknutých pozemkov a navrhol im adekvátny spôsob odškodnenia. Taktiež, aby sa prerokovali všetky pripomienky dotknutých samospráv.

Z návrhu nariadenia vlády vyplýva, že nová zonácia Veľkej Fatry by mohla začať platiť od 1. januára 2024.

Územie s prísnou ochranou bude v národnom parku predstavovať viac ako 40 percent celkového územia, čím sa v porovnaní so súčasným stavom zdvojnásobí.

Celková výmera bude po zonácii takmer 41 000 hektárov.