Tím výskumníkov Žilinskej univerzity v Žiline rieši optimalizáciu vetrania čistých priestorov – operačných sál s cieľom zníženia rizika infekcie. Okrem filtrovania vzduchu a znižovania koncentrácie častíc vo vzduchu sa zaoberá aj zabezpečením tepelno-vlhkostnej mikroklímy a znížením prevádzkových nákladov zdravotníckych zariadení. Informovala o tom hovorkyňa UNIZA, Adriana Valentovičová.

Hlavným cieľom projektu Vytvorenie čistých operačných priestorov s cieľom znížiť riziko prenosu vírusu COVID-19 je optimalizácia vetrania čistých priestorov, operačných sál. „Naším cieľom je modifikovať takéto vetranie tak, aby sme znížili jeho prevádzkové, ale aj obstarávacie náklady, čím by sme zlepšili finančnú situáciu v zdravotníckych zariadeniach. Týmto sledujeme nielen zvýšenie bezpečnosti pacienta a personálu, ale aj zníženie spotreby energie a dosiahnutie nižšej produkcie emisií či menšej uhlíkovej stopy takýchto zariadení,“ povedal Pavol Mičko z Výskumného centra UNIZA.

Foto: UNIZA

Ako informovala Valentovičová, výskumníci UNIZA vytvorili na Katedre energetickej techniky Strojníckej fakulty experimentálne laboratórium, v ktorom simulujú rovnaké podmienky ako v operačnej sále, po vzore počítačových simulácií. „Výskumný tím kvôli simulácii rovnakých podmienok niekoľkokrát navštívil operačnú sálu vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline. Geometria laboratória a príslušenstvo je identické s operačnou sálou: operačné svietidlo, operačný stôl, inštrumentárne stolíky, poloha a rozmery distribučných elementov a ďalšie,“ uviedla hovorkyňa UNIZA.

Výskum sa podľa dostupných informácií zameriava najmä na modifikáciu laminárnych operačných polí umiestnených nad operačným lôžkom a vývoj pretlakových klapiek zabezpečujúcich správne prúdenie vzduchu z čistých priestorov do menej čistých priestorov z dôvodu zabránenia kontaminácie operačnej sály. Na výskume sa podľa Valentovičovej podieľa 7 odborníkov z Katedry energetickej techniky, pričom v doterajšom výskume zaznamenali zníženie koncentrácie častíc nad operačným stolom až o 87%. Zároveň sa znížil aj celkový príkon potrebný pre funkciu VZT systému (vzduchotechniky) v zimných mesiacoch o 48-49% a v letných mesiacoch o 58%.

„Pre zamedzenie šírenia vírusových a bakteriálnych ochorení je nútené vetranie veľmi efektívne. Nútené vetranie je však energeticky náročné a napriek tomu, že je prikázané legislatívou, mnohé zariadenia si ho nemôžu dovoliť prevádzkovať alebo modernizovať. Projekt sa zameriava na optimalizáciu distribučných elementov s variabilným prietokom a rýchlosťou prúdenia vzduchu. Tento výskum načrtne smer a víziu budovania moderných zdravotníckych zariadení a čistých priestorov tak, aby ich prevádzka bola bezpečná, efektívna a s čo najmenším dopadom na ekológiu,“ uzavrela hovorkyňa UNIZA, Adriana Valentovičová.