Turistická informačná kancelária mesta Žilina v rámci svojho Adventného čítania priblížila aj povesť spod pera spisovateľky Zuzany Kuglerovej, Potrestaný pokladník. Tá sa viaže k starej radnici v Žiline, ktorá sa nachádzala na Mariánskom námestí a prvýkrát sa spomína v roku 1508 ako Radhuus, čo pochádza z nemeckého slova Rathaus.

Z historických prameňov vieme, že mesto viedli richtári, ktorých volili každý rok 24. apríla na sviatok svätého Juraja. Žilina mala počas celej histórie známych richtárov len jedinú ženu richtárku, Dorotu Podmanickú. Radnica v tej dobe slúžila nielen ako sídlo richtárov, ale aj ako väznica, archív a krčma. Povráva sa, že na jej vežičke bol zvon, ktorým zvonili vždy, keď viedli odsúdeného na popravu na Šibeničný vrch.

Významným míľnikom v histórii Žiliny bolo udelenie Privilégia pre žilinských Slovákov kráľom Ľudovítom I. Veľkým v roku 1381, ktorý zrovnoprávnil Slovákov a Nemcov v meste. V Žilinskej knihe sa nachádza prvý knižný zápis v slovenčine z roku 1451. Z povesti sa dozvieme, ako pokladník Dežko zneužíval mestské peniaze a aký trest ho za jeho nenásytnosť postretol.

Ilustračné foto. Zdroj: tikzilina.eu

Potrestaný pokladník

Keď starý pokladník na mestskom magistráte zomrel, žilinskí radní páni sa rozhodli, že si najmú nového, ktorý bude rozumieť počtom. Chceli niekoho zodpovedného, a tak hľadali tri dni a tri noci. Nakoniec si povedali, že pokladník musí vedieť nielen počítať, ale aj dobre čítať. O tom sa dopočul Cigán Jožko, ktorý Žilinčanom holieval brady. Ihneď išiel za svojím bratom Dežkom a povedal mu o tejto ponuke. Dežo nad ňou aj uvažoval, ale nevedel počítať. Jožko mu preto poradil, aby vždy odpovedal, že v pokladnici je o desať viac ako predtým.

Pekne ho oholil aj ostrihal, kúpil mu nové šaty. Dežo sa taký vyparádený pobral hlásiť na radnicu za pokladníka. Radným pánom sa zapáčil a dali mu hneď aj kľúč od pokladnice. Odvtedy Dežo šafáril s mestskými peniazmi po svojom. Vždy, keď odomkol pokladnicu, strčil si za hrsť dukátov do vlastného vrecka. Keď sa ho radní páni pýtali na aktuálny stav pokladnice, odpovedal podľa rady svojho brata Jožka: „Je tam o desať viac ako tam bolo predtým!“

Ilustračné foto. Zdroj: tikzilina.eu

Po roku prišli františkáni na radnicu žiadať každoročný príspevok pre sirotinec. Lichvári chceli peniaze na usporiadanie konského jarmoku a farár na stavbu kostola. Dežko pred radnými pánmi tvrdil, že každý už dostal o desať viac ako minule. Situácia by takto trvala ďalej, keby gróf Esterházi neposlal svojho účtovníka po každoročnú daň. Vrchný radca zavolal pokladníka Dežka a prikázal mu priniesť z pokladnice dvesto zlatých. Dežo pochopil, že je zle. V obave, že odhalia jeho počtárske schopnosti, utiekol a vzal so sebou aj pokladnicu.

Skryl sa u svojho brata v holičstve. Jožko sa zlatkám potešil, no keď zistil, že patria zemepánovi, preľakol sa. Radní páni čoskoro zbadali, že zmizol pokladník aj pokladnica. Vyhľadali fiškála, aby im pomohol pokladnicu nájsť, pričom mu sľúbili polovicu obsahu ako odmenu. Fiškál navštívil holiča, ktorý sa nakoniec priznal, že pokladnicu vzal jeho brat Dežo. Pokladnicu vráti, ale nesmie ich prezradiť.

„Na druhé ráno Fiškál aj s pokladnicou hneď išiel za radnými pánmi pýtať si sľúbenú odmenu. Keď spočítali, zistili, že je tam málo dukátov, ledva na to, aby zaplatili zemepanskú daň. Nazdali sa, že to fiškál si napchal vlastné vrecká. A tak, ak nechcel fiškál skončiť vo väzení, vyšiel s pravdou von. Radní páni hneď poslali mestských drábov na Jožka. Ten z obavy, že príde o povesť poctivého holiča, označil pravého vinníka. Drábi odviedli zlodeja pokladníka na radnicu a zavreli do temnice.“

Ilustračné foto. Zdroj: tikzilina.eu

O týždeň sa konal súd a radní páni vyniesli nad Dežom prísny rozsudok. Nielenže ukradol pokladnicu, ale kvôli nemu mestské siroty nedostali ročný príspevok, nekonala sa ani jarmočná veselica a chýbali peniaze na opravu kostola. „Rozsudok znel: bude rozdrvený v mlynskom kolese!“ Jožko nechcel prísť o brata, tak išiel za fiškálom a sľúbil mu, že ho bude holiť do smrti zadarmo, ak oslobodí Dežka. Fiškál si to prepočítal, že by tak veru poriadne ušetril, a súhlasil. Presviedčal aj mestských pánov, sľuboval im hory-doly, a napokon ich prehovoril, že ak nechajú Deža žiť, budú môcť celý život chodiť k holičovi zadarmo. To sa radným pánom páčilo, ale na výstrahu všetkým zlodejom, Dežovi odťali ľavú ruku. Ujal sa ho Jožko, ktorý ho nenechal len tak zaháľať – Dežo musel mydliť brady žilinským radným pánom pravou rukou.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. 2007. Kliatba kožušníkovej vdovy: Staré povesti zo Žiliny a okolia. Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2007. 209-213 s. ISBN 978-80-89208-73-9