Koniec kariéry legendy

Počas uplynulého víkendu sa jedna z legiend vodného slalomu, Alexander Slafkovský, rozlúčila s kariérou na domácej vode v Liptovskom Mikuláši. Poslednýkrát sa v kanoe spustil s číslom na drese dolu kanálom. Slovenský olympijský a športový výbor na oficiálnom webe priblížil, že Slafkovský nikdy neštartoval na olympijských hrách, ale dosiahol mnoho úspechov: trikrát sa stal majstrom Európy v kategórii C1 mužov, štyrikrát vicemajstrom sveta a trikrát víťazom Svetového pohára. S hliadkami nazbieral celkovo 38 medailí z majstrovstiev sveta a Európy.

Rodák z Liptovského Mikuláša sa vo veku 41 rokov rozhodol ukončiť svoju súťažnú kariéru, čo nebolo ľahké rozhodnutie, no zdravotné problémy ho k tomu nakoniec prinútili. „Je to definitívne rozhodnutie. Už sa o zopár rokov určite nevrátim. Nadsluhoval som štyri roky. Moje telo už povedalo definitívne nie a hlava to doklepla. Už som nemal drajv pokračovať ďalej. Už by som sa skutočne nedokázal pripravovať tak, aby som dosahoval výsledky a robil radosť fanúšikom. Nechcel som stráviť ďalšiu sezónu na liekoch. K chronickému zápalu lakťa sa pridali aj problémy s ramenom a tak som si povedal, že stačilo,“ uviedol po svojej rozlúčkovej jazde počas pretekov v Liptovskom Mikuláši Alexander Slafkovský.

Zdroj: TASR/Ján Krošlák

Rozlúčiť sa s ním prišli priatelia z divokej vody, ale aj množstvo fanúšikov. Počas víkendových pretekov prežíval veľmi emotívne momenty. „Keď som sedel na štarte a videl som ľudí, ktorí sa prišli rozlúčiť, bol som veľmi šťastný. Podarilo sa mi dôstojne uzavrieť celú kariéru. Na vode som dnes nemal ambíciu prejsť všetko čisto a rýchlo. Nechcel som urobiť jedine eskimáka, keďže bolo dosť chladno. S canoe sa však rozhodne nelúčim. Ešte si pôjdem určite zajazdiť aj v budúcnosti. Ale už len pre radosť. A možno pôjdem aj s deťmi,“ povedal pre web Slovenského olympijského a športového výboru.

Alexander Slafkovský, ktorý bol v slovenskej reprezentácii od roku 1999, je známy svojimi nezabudnuteľnými súbojmi s Michalom Martikánom, Matejom Beňušom a Jurajom Minčíkom o olympijské miestenky. Hoci sa nikdy nezúčastnil olympijských hier, dosiahol významné úspechy vo vodnom slalome.

Zdroj: TASR/Ján Krošlák

Podľa denníka Šport muž, ktorému pri pôrode diagnostikovali vrodenú vadu oboch nožičiek, pedes equinovarus, ktorá si vyžiadala päť operácií, získal na majstrovstvách sveta 16 medailí (10 zlatých, 5 strieborných, 1 bronzovú), z toho 4 v individuálnej kategórii C1. Na majstrovstvách Európy vybojoval 22 medailí (12 zlatých, 7 strieborných, 3 bronzové), z toho 8 v C1. Trikrát vyhral celkové poradie Svetového pohára (2012, 2016, 2018), bol dvakrát druhý a trikrát tretí. Na stupňoch víťazov Svetového pohára stál 28-krát (8 zlatých, 13 strieborných, 7 bronzových). Na majstrovstvách Slovenska sa umiestnil medzi tromi najlepšími 14-krát, pričom posledný titul získal v roku 2023 v Čunove.

Zdroj: TASR/Ján Krošlák

„Ak sa pozriem na tieto čísla, potom to nebola asi neúspešná kariéra. Vždy je čo vylepšiť a mohol som dosiahnuť aj lepšie výsledky. Olympiáda ma skutočne mrzí. Budem vždy hovoriť, že som ten, čo nikdy na nej nebol. Možno je všetko tak, ako má byť a pomôžem niekomu inému sa na olympiádu v budúcnosti dostať a získať medailu. Na druhej strane som pri vodnom slalome zažil veľa pekných chvíľ. Najemotívnejšie boli asi počas majstrovstiev Európy v Liptovskom Mikuláši, teda u mňa doma, kde som navyše vyhral. A potom počas svetových šampionátov v Čunove,“ uviedol pre web Slovenského olympijského a športového výboru muž, ktorý aj v budúcnosti chce zostať pri športe.

Z pozície funkcionára by chcel prispieť k rozvoju vodného slalomu. Zároveň chce poskytovať poradenstvo športovcom, firmám aj bežným ľuďom, ako využívať svoj vlastný potenciál prostredníctvom ich prirodzených silných stránok.