Turistická informačná kancelária mesta Žilina v rámci svojho Adventného čítania priblížila aj povesť spod pera spisovateľky Zuzany Kuglerovej, Pivo pre kráľovského palatína. Tá sa viaže k Panskému domu na Mariánskom námestí. Z historických prameňov vieme, že Panský dom patril v 16. storočí strečnianskemu panstvu a sídlil v ňom hostinec s dlhoročnou tradíciou. Z novších dejín vieme, že z Panského domu sa uskutočnil prvý telefonický rozhovor v Žiline.

Pivo pre kráľovského palatína

Do hostinca U Františka Rákociho, ktorý sa nachádzal na rohu žilinského námestia, vstúpil pocestný v zaprášených, ale drahých šatách. Hľadal nocľah. Hostinský ho zaviedol na poschodie a poskytol mu najkrajšiu izbu, v ktorej kedysi býval veľký knieža Rákoci, podľa ktorého dostal hostinec svoje meno.

„Ráno čakali na cudzinca raňajky. Najviac mu chutilo pivo. Vytiahol z kabáta mešec a podal ho hostinskému. Ten si z grošov odrátal peniaze za nocľah a jedlo, no pivo nerátal. Cudzinec chcel doplatiť mince za pivo, ale hostinský to odmietol, že je zadarmo, keď mu tak chutilo.“

Ilustračné foto. Zdroj: tikzilina.eu

O mesiac a deň neskôr do hostinca vtrhli žilinskí radní páni a oznámili hostinskému, že z Presburgu prišiel list na magistrát. V liste kráľovský palatín žiada, aby mu z hostinca posielali do paláca desať sudov piva. Hostinský sa najprv potešil, ale keď mestskí páni požadovali dvojnásobnú daň za alkohol, uvedomil si, že na pive nezarobí on, ale mestský magistrát.

„Desať sudov piva nebolo ľahké získať každý mesiac. Stálo ho to veľa úsilia aj peňazí. Najhoršie bolo, keď koncom roka prišli vyberači daní. Takto to šlo tri roky. Sotva mu zostalo na chlieb. Preto sa rozhodol, že zájde do Presburgu za palatínom a požiada ho, aby si objednával pivo inde.“

Cesta mu trvala mnoho dní, bol vychudnutý, špinavý a vyzeral ako žobrák. Nikto ho nechcel pustiť do paláca, takže sa rozhodol čakať pred bránou. Jedného dňa zastal koč a vystúpil palatín. Hostinský ho hneď spoznal ako cudzinca, ktorému tak chutilo pivo v jeho hostinci.

„Aj palatín ho spoznal, zhrození z toho, čo mu porozprával, poslal ho späť domov, že on už sám krivdu napraví. Ale nakázal mu, aby mu odteraz nie desať ale dvadsať sudov piva posielal každý mesiac. A keď prídu vyberači daní, len toľko až povie, že ak on musí platiť dvojnásobné dane, oni budú musieť zaplatiť trojnásobok zemepánovi.“

Ilustračné foto. Zdroj: tikzilina.eu

Do Žiliny sa vrátil na koni s vozom, ktorý mu daroval sám palatín. Hneď po príchode začal pripravovať dvadsať sudov piva. Keď sa o tom dozvedeli žilinskí mestskí páni, okamžite sa ponáhľali do hostinca žiadať zvýšenú daň. Hostinský sa však nedal a odvetil: „Ak ja musím vám zaplatiť dvojnásobok, tak vy zaplatíte trojnásobok zemepánovi!“ A ukázal na koňa, ktorého mu daroval palatín. Mestskí páni uvideli voz s Esterháziho erbom a hneď pochopili, že bol za palatínom a všetko mu povedal. Odvtedy už hostinský nemusel platiť dvojnásobné dane.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. 2007. Kliatba kožušníkovej vdovy: Staré povesti zo Žiliny a okolia. Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2007. 209-213 s. ISBN 978-80-89208-73-9