Šuteková: Mesto má povinnosť pozemky brániť

„Ide nielen o mnohé parcely pod verejnými plochami a komunikáciami, ale i pod mestskými stavbami a budovami v hodnotných kľúčových zastavaných územiach mesta Žilina, ktoré by mali a môžu slúžiť jeho obyvateľom pre ďalší rozvoj. Plochy majú obrovskú mieru spoločenskej využiteľnosti a bonity,“ napísala Šuteková v dôvodovej správe.

Podľa nej, napríklad, pozemky pod švédskymi domčekmi za Vuralom, získal vlastník bez opory v zákonných prevodoch a „mesto Žilina by malo túto majetkovú stratu brániť“.

Podobným príbehom nezákonnej straty vlastníctva mestských pozemkov je vraj aj lokalita Bánová, kde, podľa poslancov, na podporu právnej obhajoby a potreby využitia okamžitých právnych krokov zo strany mesta existuje rovnako odborná práva analýza. „I tu sa vedeniu mesta priam podsúva právna a i morálna legitimita zabojovať o vlastníctvo v plnej sile s využitím všetkých dostupných právnych inštitútov s cieľom posilniť snahu o ponechanie a využiteľnosť týchto pozemkov na verejné ciele,“ napísala.

Opiera sa analýza o arizačné zákony?

A práve v súvislosti s pozemkami v Bánovej zareagoval ich vlastník Ľubomír Hagara. Poslancom a vedeniu mesta zaslal e-mailom svoje stanovisko, v ktorom ich upozornil na skutočnosti, ktoré právna analýza neuvádza a nezmieňujú sa o nich ani médiá.

Podľa neho totiž ani samotná analýza neuvádza, že by mesto v danej lokalite niekedy niečo vlastnilo. „Mesto Žilina malo historicky niekoľkokrát vytvorený právny rámec na to, aby preukázalo vlastníctvo, pričom však nikdy takýto priestor nevyužilo. Zdôrazňujem preto podstatnú okolnosť, že Mesto Žilina nikdy nebolo vlastníkom pozemkov pri kostole v Bánovej, čo logicky vyplýva aj zo záverov zhotoviteľov analýzy,“ napísal Hagara. V predmetnej analýze, o ktorú sa opiera Šuteková s kolektívom, sa totiž domnelé vlastníctvo mesta odvíja od tvrdenia, že pôvodní židovskí vlastníci nemohli podľa vtedajšej práve úpravy platnej od 1. 7. 1939 prevádzať svoje vlastníctvo a napriek tomu ho previedli. Zabránili tak de facto tomu, aby ich majetok arizáciou pripadol mestu.

„Moja ďalšia otázka na vás, vážení poslanci je, či sa idete svojou ďalšou navrhovanou aktivitou prihlásiť nepriamo k arizačným zákonom Slovenského štátu a odvíjať tvrdené vlastníctvo mesta od toho, že pozemky židovských vlastníkov títo v roku 1939 nemali previesť, ale mali ich zapísať do zoznamov židovského majetku, aby oň následne prišli? Označiť tento moment za základ pre morálnu legitimitu boja o vlastníctvo vyžaduje veľkú dávku neohľaduplnosti,“ napísal poslancom vlastník.

Je vraj vylúčené, aby mesto žalobu vyhralo

Najdôležitejšou otázkou je však otázka aktuálneho vlastníctva pozemku. To Hagara nadobudol kúpnou zmluvou v dobe, kedy neexistovala žiadna diskusia na túto tému.

„Vo svetle faktov, kedy mesto opakovane nedbalo na jeho údajné domnelé vlastníctvo (akceptácia ROEP-u z roku 2011), a práve naopak, aktívne konalo (písomný súhlas štatutára s vydržaním, je vopred vylúčené, aby mohlo byť akejkoľvek žalobe zo strany mesta vyhovené,“ dodal Ľubomír Hagara.

Preto poslancom odporučil, aby si skôr, ako navrhované uznesenie príjmu, urobili analýzu rizík spojených s podaním žaloby. Hagara ešte dodal, že verejnosť nie nijako obmedzovaná pri využívaní tohto jeho vlastníctva.

Namiesto ihriska bytová výstavba?

Mestské zastupiteľstvo koncom apríla rokovanie o zmene funkcie územia, na ktorom leží predmetné ihrisko pri kostole. Navrhovaná bola funkcia s možnosťou bytovej výstavby. Poslanci to však neschválili.

„Viaceré strany ako aj mesto vyjadrilo snahu tieto pozemky dostať do vlastníctva mesta. Uvidíme ako to dopadne,“ informovala internetová stránka banova.city.