Zuzana si cez internet kúpila lístok na RegioJet z Vrútok do Prahy. Odchod zo stanice mal vlak o 0:09. „Prišla som na stanicu taxíkom pred polnocou. Vystúpila som pred stanicou, v budove sa svietilo, tak som sa do odchodu vlaku chcela schovať dnu. Bola som tam úplne sama. Vonku bolo -9 stupňov. Zostala som zaskočená, že je budova zamknutá,“ hovorí cestujúca Zuzana.

Aby sa dostala na nástupište, musela celú budovu obísť. No z druhej strany ju čakal rovnako nepríjemný oznam na dverách. „Vestibul stanice je v čase 22.30 - 4.30 zavretý.“

Zuzana bola ale kľudná, keď čítala ďalej. „Cestujúcemu s platným cestovným dokladom a na požiadanie u výpravcu bude sprístupnená čakáreň,“ pokračoval oznam na dverách. „Pomyslela som si, super, tam bude teplo a začala som hľadať výpravcu. Ale všade bola tma, všade ticho, nikde nikoho. Začala som mať celkom strach, na celej stanici som stále bola úplne sama,“ vysvetľuje mladá žena. Chvíľu postávala na nástupišti, keď spoza budovy vyšli traja ľudia. Boli to ďalší cestujúci, ktorí išli na ten istý vlak. Začali spolu debatovať. Prekvapená zo zatvorenej budovy nebola iba Zuzana. V zime teda spoločne čakali na vlak.

„Zrazu spoza budovy vyšiel napitý muž a vykrikoval rôzne nadávky, bol riadne hlučný a prišiel až ku mne. Kúsok odo mňa stála ďalšia žena. Ten chlap mal v ruke lístok na vlak. Vykrikoval, nadával, rozhadzoval rukami,“ opisuje nočnú situáciu Zuzana a dodáva, že jej veru nebolo všetko jedno. „Bála som sa, nevedela som, či sa nás náhodou nechystá napadnúť. Bola som ale šťastná, že nás tam bolo viac, ja neviem, čo by som robila, keby som tam čakala sama,“ vysvetľuje Zuzana.

Po celý čas nevideli žiadneho zamestnanca železníc, mysleli si, že je stanica prázdna. „Aj mi zišlo na um, že zavolám na políciu, no kým by prišli, už by sme tam určite neboli my,“ hovorí Zuzana. Po pár minútach sa naraz všetci cestujúci presunuli na druhé nástupište, odkiaľ mal vlak odchod. Podgurážený chlap sa presunul s nimi. Po celý čas vykrikoval a nadával. „Chvíľku pred príchodom vlaku som si všimla, že z nejakých dverí na prvom nástupišti vyšiel výpravca. No ja nerozumiem, kde bol dovtedy, toho opilca predsa musel počuť.“

Vlak v stanici zastavil, všetci nastúpili. „No, žiaľ, aj podgurážený ujo a rovno do vozňa so mnou. Mala som lôžkové kupé, rýchlo som sa zamkla. Muž na chodbe ďalej vykrikoval. Asi do 10 sekúnd tam bola ochranka vlaku a odviedli ho odtiaľ, no nejakú chvíľu to trvalo. Odľahlo mi,“ dodáva Zuzana.

O vysvetlenie sme žiadali vedenie Železničnej spoločnosti Slovensko telefonicky, esemeskou, aj mailom. Ani v priebehu niekoľkých dní sme ale žiadnu odpoveď nedostali. Prečo je teda budova stanice, aj čakáreň v noci zatvorená a na koho sa môžete obrátiť, ak potrebujete pomoc, zatiaľ ŽSR neodpovedala.