TASR o tom informovala hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja, Eva Lacová. Rozhodnutiu nemocnice predchádzala na začiatku týždňa diskusia detských lekárov, vedenia trstenskej nemocnice a zástupcov odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja.

„Mesačné náklady na prevádzku jedného pevného bodu sú približne 13-tisíc eur a poskytnutá dotácia by ich pokryla iba na 15 mesiacov. Nemocnica by však bola povinná podľa zákona prevádzkovať doplnkový bod počas celého obdobia platnosti jej licencie, to znamená päť rokov. Znamená to, že po vyčerpaní dotácie by financovanie tejto služby, ktorá je v kompetencii ministerstva zdravotníctva, prebrala na seba nemocnica a Žilinský samosprávny kraj,“ vysvetlila Lacová s tým, že kraj nepovažuje za systémové a správne, aby samospráva suplovala kompetencie štátu.

Ilustračné foto. Zdroj: zilinskazupa.sk

Doplnila, že služba v doplnkovom bode ambulantnej pohotovostnej služby je pre lekárov dobrovoľná a muselo by dôjsť k zhode prevažnej väčšiny lekárov zabezpečiť pohotovostné služby nielen v pevnom bode Trstená, ale aj doplnkovom bode Námestovo. „Zúčastnení lekári počas diskusie nesúhlasili s výkonom pohotovostnej služby popri pevnom bode v Trstenej aj v doplnkovom bode Námestovo. Vedenie Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená skonštatovalo, že z dôvodu neudržateľnosti financovania doplnkového bodu pri pevnom bode ambulantnej pohotovostnej služby po celú dobu prevádzkovania takúto prevádzku nedokáže zabezpečiť,“ dodala Lacová.

Vláda na minulotýždňovom výjazdovom rokovaní na Orave vyčlenila 200-tisíc eur na zachovanie detskej pohotovosti v Námestove. Vicepremiér Robert Kaliňák vysvetlil, že takáto pomoc od vlády je síce nesystémová, no majú záujem na tom, aby aj deti v Námestove mali dostatočnú zdravotnú starostlivosť. Predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová reagovala, že pohotovosť zrušilo ministerstvo zdravotníctva, nie kraj.