Symboly tohto významného dňa približuje portál enviweb.cz. Tento deň bol prvýkrát oslavovaný v roku 1978 v Spojených štátoch amerických. Slnko je pre ľudstvo ako také mimoriadne dôležité a bez neho by sme neprežili. Ohrieva totiž planétu Zem, vďaka čomu sa tu udržiava teplota vhodná pre život. Netreba opomínať ani technologické pokroky, kedy sa predovšetkým začal rozmach využitia slnečnej energie ako obnoviteľného zdroja.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Medzinárodná záležitosť už od deväťdesiatych rokov

Deň slnka sa na medzinárodnej úrovni preslávil hlavne v roku 1994, kedy si získal pozornosť až 22 krajín. Európe sa deň predstavil formou akcie európskej divízie International Solar Society a postupne sa tak vyvinuli Európske dni slnka. Tie sa uskutočňujú zvyčajne v prvej polovici mája. Výnimkou nie je ani Slovensko. Slnko je podľa slovenského enviroportálu staré asi 5 miliard rokov. Vzniklo z plynového oblaku tvoreného vodíkom, héliom a prachom. Vplyvom vlastnej gravitácie sa tieto zložky natoľko zmrštili do seba, že sa teplota prudko zvýšila. Následne, tam začali prebiehať jadrové reakcie. Tie sa dodnes nezastavili, vďaka čomu slnko stále „funguje". Miliardy rokov starý žiariaci objekt má však aj tú úlohu, že planéty okolo neho sa udržiavajú na obežnej dráhe vďaka jeho gravitácii.

Niektoré ďalšie fakty o slnku sú:

• vzdialenosť od Zeme je 149,6 miliónov kilometrov
• priemer na rovníku 1 132 000 kilometrov
• doba jednej rotácie 25,38 dňa
• teplota na povrchu 5 500 - 6 000 stupňov Celzia
• teplota v strede 15 až 20 miliónov stupňov Celzia
• stredná hustota 1,41 gramov na centimetre kubické
• rýchlosťou 220 kilometrov za sekundu mieri do súhvezdia Herkules
• jeden obeh okolo centra Mliečnej dráhy trvá 230 miliónov rokov
• vedci sa domnievajú, že za 5 miliárd rokov Slnko vyhasne

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

S dlhodobým žiarením na pokožku prichádzajú problémy

Netreba však zabúdať ani na negatívne účinky slnečného žiarenia. „Nadmerné pôsobenie UV-B žiarenia vyvoláva jej spálenie. V snahe chrániť pokožku pred ďalším poškodením dochádza k zvýšenej tvorbe pigmentu melanínu melanocytmi. Najväčšie nebezpečenstvo predstavuje možný vznik kožných zhubných nádorov. Ak už človek túži po opálenom vzhľade, je vhodné zvážiť bezpečnejšie alternatívy, ako sú samoopaľovacie produkty, pri ktorých nedochádza k vystaveniu UV žiareniu,“ povedala na webe Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku primárka dermatovenerologického oddelenia MUDr. Renáta Drahošová.