Zuzana Ondrášová, z odboru komunikácie a vzťahov s verejnosťou mesta Žilina, médiá informovala, že miera vytriedenia odpadkov sa v meste z roka na rok znižuje, čo má zásadný vplyv aj na výšku poplatku, ktorý samospráva zaplatí za uloženie odpadu na skládku.

„V praxi to znamená, že čím viac vyseparujeme, tým menej komunálneho odpadu nám vznikne a zaplatíme menej za uskladnenie smetí. Úroveň vytriedenia sa drží nad hranicou 40 percent, avšak je v záujme nás všetkých, aby mal tento trend vzrastajúcu tendenciu,“ priblížil primátor Peter Fiabáne. V tohtoročnom rozpočte ráta žilinská samospráva s tým, že na celú činnosť spojenú s odpadmi vynaloží až 6 miliónov eur.

Komunálny odpad tvoril viac ako 19-tisíc ton

Z celkového objemu vyprodukovaného odpadu tvoril podľa slov Ondrášovej zmesový komunálny odpad vyše 19-tisíc ton, čo je takmer polovica.

Druhou najväčšou položkou bol papier a lepenka, spolu tvorili 1 898 ton. Potom nasledovalo sklo, ktoré malo 1 249 ton a plasty, ktoré tvorili 1 099 ton. Obyvatelia Žiliny podľa týchto údajov vyseparovali len 4,7 % papiera a lepenky, 3,1 % skla a 2,7 % plastov.

„Biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu sme vlani vytriedili len 312 ton, pričom podľa európskej štatistiky bol potenciál podľa počtu obyvateľov až na úrovni 7 tisíc ton. Rovnako to je aj pri jedlých olejoch a tukoch. Do špeciálnych nádob sme odovzdali len 0,02 %, pričom potenciál bol až 104 ton,“ uviedol Fiabáne. Zároveň zdôraznil, že ak by obyvatelia dôkladne triedili komunálny odpad, zdvojnásobili by sa množstvá vyseparovaných komodít ako sú sklo, papier, či plasty.

„Ak by sa podarilo vytriediť aspoň o 5 tisíc ton odpadu viac, prešli by sme s mierou vytriedenia nad 50 %, čo znamená, že by sme za každú tonu zaplatili o tri eurá menej a to sú pri týchto objemoch obrovské peniaze,“ uzavrel.