Je marcový podvečer, roku 1968. Do lesa Stráň pri Dolnom Kubíne vchádza 16 ročný František a s ním malý chlapec, ktorého zavolal na prechádzku. Tá sa ale pre chlapca v okamihu mení na horor. František ho vyzlieka a surovo znásilňuje. Spôsobí mu pritom niekoľko zranení. Hneď po tom sa ale preľakne, že ho chlapec udá a v momente sa rozhodne pre ešte brutálnejšiu vec. O strom uväzuje lano. Jeho druhý koniec viaže na krk chlapcovi, ktorý stojí na pníku pod stromom. Peň vzápätí odkopne a dieťa zostáva bezvládne visieť. Chlapec zomiera.

Policajti rozbiehajú vyšetrovanie ohavného činu a vďaka svedkom, ktorí dvojicu videli vchádzať do lesa, vraha rýchlo odhalia. Nakoľko nebol plnoletý, za vraždu dostal iba sedem rokov. Ďalšie problémy však robí už počas pobytu v base. Pre fyzický útok na spoluväzňa dostáva k trestu za vraždu ďalších deväť mesiacov.

Po odpykaní trestu sa mu podarí riadne sa zamestnať, no slušný život sa mu z rúk vymyká veľmi rýchlo. 10. marec 1979. Jano a Fero sú dlhoroční kamaráti a kolegovia na družstve. V ten deň majú chuť si vypiť a tak sa skladajú na fľašu alkoholu. Jano si prezerá vrecká, no drobáky nemá. V ruke drží zväzok päťstoviek.

Za dokopy 7 tisíc korún, ktoré má pri sebe, sa chystá nakúpiť stavebný materiál. No Ferovi už vtedy beží hlavou veľký plán, ako sa k peniazom kamaráta dostať. Vrátnikovi navrhuje, že nočnú zoberie zaňho. Zo šatne berie sekeru, ukrýva si ju a čaká, kým sa jeho kamarát vyberie z družstva domov. Krátko po siedmej večer Jano odchádza z práce. Fero ide potajomky za ním. Do blízkej obce Pokrývač to už nemá ďaleko, keď zrazu zacíti ostrú bolesť v zadnej časti hlavy. Preľaknutý Jano začne utekať, no útočník ho rýchlo dobieha.

Muži spolu zápasia, keď zrazu Jano zistí, kto je jeho protivník a skríkne „Fero, čo to robíš?“ vetu, ktorá ho zrejme stála život. Bezcitný útočník, v snahe zbaviť sa svedka, mláti Jana tupou stranou sekery do hlavy zo všetkých síl. Keď už leží nehybne na zemi, začne mu prehľadávať vrecká na kabáte. Vyberá plastové puzdro s dokladmi a hádže ho do trávy. Potom telo prevracia na brucho a zo zadného vrecka nohavíc mŕtveho muža vyberá vytúžené peniaze.

Vracia sa na družstvo, sekeru dáva na miesto, odkiaľ ju zobral, peňaženku páli v peci a pokojne do rána odslúži nočnú za vrátnika. 1 200 korún ešte v ten deň míňa, ostatné si odkladá doma v posteli.

Hneď ráno začne hľadať svojho muža Jana jeho manželka. Z práce totiž stále nie je doma. Za dedinou stretne Fera a pýta sa ho na manžela. On jej ale iba odvrkne, že čo je jeho po tom. Na družstve jej oznamujú, že domov sa vybral ešte večer. Zúfalá žena už tuší, že niečo nie je v poriadku. Pár chlapov sa púšťa do hľadania. Najprv nájdu Janovu čiapku, kúsok ďalej tašku a nakoniec aj jeho bezvládne telo. Každému z nich hneď prichádza na um jediné meno: Fero Tégler.

Vraha ešte v ten deň zadržali policajti. Našli uňho hotovosť 5 820 korún a na družstve krvavú sekeru. Svoj ohavný čin nepopieral, no vysvetľoval ho po svojom. „Peniaze, ktoré som zarábal, mi nestačili, musel som si požičiavať od kolegov na družstve. Všetky peniaze som dával matke, splácala veľa pôžičiek. Jána som nechcel zabiť. Iba omráčiť a vziať mu peniaze. Že ho zabijem, som sa rozhodol, až keď ma oslovil krstným menom. Zľakol som sa, že ma udá,“ vypovedal vrah na polícii.

František pochádzal z Oravy, mal sedem súrodencov. Ukončil iba päť tried základnej školy a potom sa vyučil za krajčíra. Vystriedal veľa zamestnaní. Povahu mal výbušnú a často sa pobil. Znalci ho vyhodnotili, ako človeka, ktorý nemá vyvinuté vyššie city osobnosti, ale duševnou chorobou netrpel. Za svoje činy bol plne zodpovedný.

Manželka zavraždeného Jána bola z vraždy zhrozená. Františka totiž často s manželom pozývali k sebe domov a vždy ho aj pohostili. Brali ho ako kamaráta.

Téglera vyhodnotili ako obzvlášť nebezpečného recidivistu, keďže už predtým bol za iný trestný čin vraždy odsúdený a vraždil opäť. Krajský súd odsúdil Františka Téglera na trest smrti. Ako jeden z mála takto odsúdených sa proti rozsudku neodvolal.

Vraha popravili 25. septembra 1980.