Celková kompozícia Slovenského orloja predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Zástupcovia obce Stará Bystrica na oficiálnom webe informovali, že celý návrh od akademického sochára Lovišku bol najskôr vytvorený v hlinenom modeli, ktorý bol následne architektom Ivanom Jarinom prepracovaný do výkresovej dokumentácie. Tvarovanie diela v šindľovej konštrukcii bolo možné vďaka osemdesiatim dreveným ramenám, ktoré tvoria kostru orloja.

Zdroj: orloj.sk

Vo výklenkoch orloja je umiestnených šesť bronzových plastík. Z najstaršieho obdobia je to knieža Pribina, kráľ Svätopluk, z 19. storočia sú to kodifikátori slovenského jazyka Anton Bernolák a Ľudovít Štúr, z 20. storočia je to Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka. „Pozoruhodnosťou je taktiež vyobrazenie Pribinu s mečom v ruke a kráľa Svätopluka s kráľovskou korunou, ako kráľa starých Slovákov. Všetkých šesť plastík bolo odliatych z bronzu v ateliéri Tri kamene v Stupave,“ priblížili zástupcovia obce Stará Bystrica.

Drapéria je podľa ich slov zhotovená zo slovenského kameňa ryolitu, ktorý vznikol stuhnutím lávovej hmoty a bol vyťažený v lomoch pri Hliníku nad Hronom. „Horná časť drapérie je vytesaná v tvare opony, dolná časť obsahuje kruhové otvory, v ktorých sú vložené priehľadné tabuľky zo zlatého ónyxu – jediného slovenského mramoru, ktorý sa ťaží v lomoch pri Leviciach,“ konkretizovali s vysvetlením, že tento mramor obsahuje vo svojej štruktúre časti zlatého vlasu, od čoho je aj odvedené jeho pomenovanie. V noci sú tieto tabuľky zlatého ónyxu podsvietené. Autori drapérie sú taktiež akademickí sochári, manželia Loviškovci. Z ryolitu je zhotovený aj portál vstupu do galérie.

Zdroj: orloj.sk

Zdroj: terchova.eu

Sedem sôch slovenských apoštolov, svätcov, ktorých osudy boli spojené so Slovenskom, vytesal z topoľového dreva ľudový rezbár Peter Kuník z Tvrdošína. Ide o sv. Cyrila, sv. Metoda, sv. Andreja-Svorada, sv. Beňadika, sv. Gorazda, sv. Bystríka a sv. Vojtecha.

Srdcom orloja je takzvaný astroláb, ciferník s astronomickými údajmi. Práve astroláb robí zo Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku. Zástupcovia obce Stará Bystrica sú toho názoru, že bez astrolábu nemôže byť orloj orlojom. Vysvetlili, že ide o zložitý astronomický a hodinársky mechanizmus. Obec Stará Bystrica oslovila pražskú firmu SPEL, ktorá navrhla a zostrojila astroláb pre Slovenský orloj v Starej Bystrici. „Je potrebné zdôrazniť, že astronomické údaje sú špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice, nejde teda o kópiu iného orloja,“ uviedli.

Zdroj: terchova.eu

Farebnosť hlavnej dosky astrolábu je daná fázami dňa - čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň-obzor, červená súmrak. Ručička so slnkom sa po týchto poliach pohybuje podľa toho, kde sa reálne slnko nachádza. Hlavná doska astrolábu je potom delená zlatými lemovkami, ktoré označujú rovník, obratník raka, obratník kozorožca a takzvaný miestny poludník, teda úsečku priamky, ktorá ukazuje, kedy je slnko najvyššie na oblohe nad Starou Bystricou. Orloj v Starej Bystrici tak ako jediný z jestvujúcich orlojov na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas.

„Okrem toho astroláb ukazuje polohu mesiaca na oblohe, fázy mesiaca a polohu Slnka v znamení zverokruhu. Na vonkajšom okraji je tzv. kalendárna doska, ktorá má 366 dielov a každý deň sa otočí o jeden diel. Významné slovenské sviatky a pamätné dni sú na kalendárnej doske označené červenou hviezdičkou,“ vyzdvihli zástupcovia obce.

Zdroj: terchova.eu

Vo vežičke orloja sa nachádzajú dva zvony, pričom jeden zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Odbíjací zvon, cimbal, nesie názov sv. Juraj s textom: „Slovenský orloj Stará Bystrica R. P. 2009.“ Druhý zvon nesie názov Riečnická Madona s textom: „Na pamiatku zatopených obcí Riečnica a Harvelka.“ Tento zvon má vyobrazený emblém Panny Márie z obrazu na hlavnom oltári riečnického kostola, ktorý sa zachoval ako jediný pred zatopením.

Zástupcovia obce Stará Bystrica na oficiálnom webe ďalej informovali, že umelecké informačné centrum v priestore pod orlojom je výtvarne navrhnuté ateliérom Byzant. „V tomto priestore vznikla malá predajná galéria, v ktorej sa vystavujú diela profesionálnych i neprofesionálnych umelcov. Okrem toho tu bude umiestnená predajňa suvenírov, informačno-turistická kancelária, a zároveň tu bude sprístupnené schodisko k zadnej časti orloja, v ktorej si budú môcť návštevníci pozrieť mechanizmy orloja,“ dodali.

Zdroj: terchova.eu

Zdroj: starabystrica.sk